Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku venuje veľa pozornosti mladej generácii a jednou z oblastí, ktorú považuje za veľmi dôležitú, je zdokonaľovanie sa detí v slovenskom jazyku. Samozrejme, toto je najúčinnejšie v autentickom prostredí, čiže na Slovensku.
Tábora, ktorý sa tentoraz konal v čase od 20. do 25. júla v Tatranskej Lomnici v hoteli Morava, sa zúčastnilo 49 detí, ktoré sa v školách učia slovenský jazyk. Sprevádzali ich štyri učiteľky. Organizovaný bol za pomoci Metodického centra UMB v Banskej Bystrici, cestovné náklady hradilo Ministerstvo ľudských zdrojov Maďarska, pobyt a ostatné náklady Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Tábor bol zameraný na spoznávanie Vysokých Tatier.
V pondelok sme sa hneď po ubytovaní vybrali na prechádzku po okolí. Nasledoval spoznávaní večer, keď sme sa jeden druhému predstavili, prebrali sme si organizačné veci, dohodli režim dňa. V utorok nás po raňajkách čakal pochod k vodopádom Studeného potoka. Túra patrí medzi „nenáročné“ a pre deti z prevažne rovinatého Maďarska bolo stúpanie do kopca v 30-stupňovej horúčave zážitkom. Námaha však stála za to, odmenou nám bola krásna tatranská príroda a nádherná scenéria vodopádov. Po krátkom oddychu sme sa vybrali späť. Kto si myslel, že cesta dole bude už ľahká, zistil, že sa veľmi mýlil. Nakoniec sme však túru zvládli a osviežili sme sa čapovanou kofolou. Po príchode domov nás už čakala večera, potom oddych. Večer sme sa zišli pri spoločných aktivitách a učili sa ľudovú pieseň. Streda bola dňom, keď sme si odskočili do Nízkych Tatier a navštívili sme skanzen liptovskej dediny v Pribyline a Demänovskú ľadovú jaskyňu. Opäť to bola celodňová aktivita, domov sme sa vrátili až večer. Po večierke nasledovalo to, s čím nikto nerátal. U detí sa objavili črevné ťažkosti neznámeho pôvodu. Najprv sme si mysleli, že je to zo suchej stravy, čo sme dostávali na cesty. Chúdence deti, dbali sme na ich pitný režim, aby nám nevyschli. Lenže v noci postihla „šarapata“ aj dospelých. Ráno sme sa v lekárni dozvedeli, že črevnú virózu nemáme z jedla, ale že sa vyskytuje v celej Tatranskej Lomnici, a tak sme si trochu vydýchli. Vychádzajúc z danej skutočnosti sme si na štvrtok naplánovali aktivity v blízkosti ubytovania.
Navštívili sme Tatranské múzeum a pozreli si výstavu tatranskej fauny a flóry, ako aj ľudových zvykov. Dobre nám padla aj nasledujúca prechádzka po arboréte. V jedle sme si tiež dali diétu (personál hotela nám maximálne vychádzal u ústrety) a tak sme mali deti do večera v poriadku. Ďalšie prípady sa objavili už len sporadicky, a to sme už vedeli zasiahnuť. Aj keď trochu zoslabnutí, v piatok sme sa vybrali na prechádzku na Štrbské pleso, aby si deti vyskúšali tatranskú železnicu. Poobede sme mali naplánované kúpanie, ale to bolo len pre zdravých. Ostatní sa odobrali na nákupy. Vo štvrtok a piatok večer mali deti po spoločných aktivitách možnosť zatancovať si na diskotéke. Sobota bola dňom odchodu domov.
Po celý čas sme mali perfektné počasie, za čo sme zvlášť vďační, pretože od soboty aj v Tatrách poriadne zúrili hromy-blesky. A čo sa týka detí, zvládali situáciu na výbornú, boli to skutočne „najlepšie deti z Maďarska“, ako o nich hovorila teta Eva, ktorá robila dozor.
Deti sa v tábore cítili perfektne, za čo ďakujeme okrem horeuvedených sponzorov najmä riaditeľovi metodického centra Jánovi Sitarčíkovi a jeho pomocníkom Markovi a Jurkovi, ktorí pripravili deťom zaujímavé a zmysluplné aktivity. Nesmieme však zabudnúť na Eriku Lázárovú z CSSM, ktorá celé podujatie koordinovala a komunikovala s ministerstvami, metodickým centrom a školami, ba nakoniec nás aj navštívila. Deti z tábora odchádzali s množstvom zážitkov a novými kamarátmi, získali nové poznatky a skúsenosti a popritom všetkom sa zdokonalili v slovenskom jazyku. Podujatie týmto splnilo svoj cieľ a všetci zainteresovaní urobili kus veľmi prospešnej práce pre budúcu generáciu a pre zachovanie slovenského jazyka v radoch našej národnosti.
Viera Mohayová
Foto: autorka