Už po 51. raz sa od 2. do 22. augusta konala Letná škola slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca. Počas troch týždňov sa účastníci venovali slovenskému jazyku a zoznámili sa s kultúrou a históriou Slovenska.
Záujemcovia prišli zo všetkých končín sveta. Prihlásilo sa takmer 170 cudzincov z 37 krajín, najstarší z nich mal 68 a najmladší 18 rokov. O letnú školu sa najviac zaujímajú ľudia z Talianska, Nemecka, Poľska, Bulharska a Maďarska.
Študenti slavistických štúdií v Segedíne a Budapešti sú pravidelnými účastníkmi tejto prestížnej letnej univerzity. Viacerí už dlhé roky strávia august v hlavnom meste Slovenska, no z roka na rok sa objavujú aj nové tváre. Poslucháčka Stredoeurópskych štúdií na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti Lilla Lőriková z Alkáru sa už zúčastnila na SAS v roku 2011, a prezradila nám aj to, čo ju po toľkých rokoch priviedlo opäť do Bratislavy. „Letnú univerzitu slovenského jazyka a kultúry som absolvovala aj pred štyrmi rokmi, vtedy tu boli trocha iné pomery,“ začala Lilla. „Bývali sme v mestskej časti Dúbravka, teraz sme boli ubytovaní na internáte Družba, blízko Starého mesta, a vyučovanie máme v budove Filozofickej fakulty Univerzity Komenského,“ pokračovala. „Systém výučby sa ale nezmenil: začiatočníci a mierne pokročilí mali každé predpoludnie gramatiku, popoludní konverzáciu, pokročilí namiesto konverzácie mali prednášky na rôzne historické, spoločenské, či kultúrne témy,“ vysvetlila spôsob vyučovania absolventka SAS-u. Dozvedeli sme sa aj to, čo konkrétne si osvojili študenti letnej univerzity počas gramatických a konverzačných cvičení. „Ja som bola v skupine mierne pokročilých,“ povedala Lilla, „každé popoludnie na nás čakali tvrdé hodiny cvičenia gramatiky, veľký dôraz sa kládol na pád genitív, oproti tomu popoludňajšie hodiny boli trocha ľahšie. Vždy sme mali ústrednú tému, ako móda, cestovanie, a k týmto veciam sme sa mali vyjadriť.“
„Sasistický“ deň sa ale nekončil zazvonením „školského zvončeka“: organizátori vždy pripravili nejaký zaujímavý program na neskoré popoludňajšie hodiny. „Buď sme pozerali slovenský film, divadelné predstavenie, alebo zúčastnili sme sa na koncertoch slovenských kapiel,“ vyratúvala Lilla. „Mne osobne sa najviac z týchto programov páčilo vystúpenie talianskych študentov. Bolo to dvojjazyčné predstavenie, slovensko-talianske s anglickými titulkami, ktoré vzniklo v rámci univerzitného projektu v Taliansku a jeho základom bol medzinárodne úspešný slovenský film Kandidát.“
Lilla sa nevenuje štúdiu slovenčiny denno-denne, ale má s ňou plány. „Chcela som si oživiť svoje vedomosti zo slovenčiny, keďže od septembra strávim polrok v Bratislave v rámci programu Ceepus, takže SAS je pre mňa istým prípravným kurzom na dlhší študijný pobyt tu v hlavnom meste Slovenska,“ povedala nám o svojich zámeroch.
Zo Segedína sem prichádza už niekoľko rokov väčšia skupina poslucháčov študujúcich slovenský jazyk na rôznych úrovniach. „Tento rok sme tu piati,“ hovorila jedna zo študentiek Szabina Danicsová. Väčšina z nich sa zaoberá na univerzite so slovenským jazykom ako minoritným, popri inom slavistickom odbore. Szabina študuje ruský jazyk na magisterskom stupni, slovenský jazyk ju začal zaujímať pred rokom, vtedy začala chodiť na hodiny Lektorátu slovenského jazyka a kultúry v Segedíne raz do týždňa. „O SAS-e som dostala informácie od našej lektorky, ktorú máme všetci veľmi radi, vždy nám pomôže,“ vyznala sa študentka. „Na letnej univerzite sme mali tiež výborných pedagógov. Nemali sme počas hodín pocit, že by to bolo namáhavé. Dostali sme hravé, kreatívne úlohy, ktoré formovali aj náš kolektív,“ vyjadrila sa o výučbe na SAS-e. Ich vyučujúci bol mimochodom jedným z autorov knihy, z ktorej sa učia na segedínskej univerzite. „Organizátori letnej univerzity pripravili pre nás aj pestré kultúrne a voľnočasové aktivity, pomerne veľa takýchto akcií sa im podarilo zhustiť do troch týždňov,“ dodala Szabina. Jedným z takých programov bol trojdňový poznávací zájazd do vybraných lokalít na Slovensku. „Ja som si vybrala tú trasu, ktorá bola zameraná na vodu,“ predstavuje mladá ruštinárka exkurziu. „Najviac som si užívala návštevu ľadovej jaskyne, aj napriek veľkému teplotnému rozdielu. Stihli sme si pozrieť tri hrady: Čachtický, Trenčiansky a Spišský hrad, ten posledný sa mi páčil najviac.“
Obidve študentky sa zhodli v tom, že veľkým prínosom letnej univerzity slovenského jazyka a kultúry, okrem rozvoja jazykových a konverzačných schopností, je to, že sa tu stretávajú ľudia z rôznych krajín a kultúr a nadobudnú nové priateľstvá. Aj najlepšie a najzaujímavejšie projekty a podujatia môže pokaziť neprívetivá, bezduchá atmosféra. Na SAS-e takéto momenty nikdy neprežijete.
(kan)
Foto: autorka
