Oslavy 65. výročia Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy v Novom Meste pod Šiatrom
Čas beží... Je to fráza, avšak frázy väčšinou majú v sebe veľký kus pravdy. Zdá sa mi, že iba prednedávnom som písal článok pre Ľudové noviny o 55. výročných oslavách novomestskej dvojjazyčnej školy, o päť rokov sa 60. výročiu založenia tejto inštitúcie venovala súčasná šéfredaktorka nášho týždenníka a hľa, opäť oslavujeme.
Slávnostné ukončenie 1. etapy rekonštrukcie školy
Tentoraz však žiaci, pedagogický zbor, rodičia a významní hostia neoslavovali iba okrúhle výročie založenia dvojjazyčnej školy vo východných končinách Maďarska. Ukončila sa totiž 1. etapa rekonštrukcie školy, prevádzkovanej Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku (CSSM), predmetom projektu bola obnova energetickej hospodárnosti budov inštitúcie. „...Preto sme sa tu zišli dnes na oslavách 65. výročia našej školy, lebo sa zo snov, žiaľ, nedá postaviť nová, pekná, veľká škola. Z detských kresieb sa, žiaľ, nedajú zrealizovať skutočné technické plány projektov. Komplex školských budov, vybudovaný v roku 1981 na žiadosť 16-členného pedagogického zboru sa nedá pretvoriť na neamortizovateľný...“ povedala po pozdravných slovách riaditeľka inštitúcie Júlia Kucziková a dodala, že prvá etapa rekonštrukcie budovy sa uskutočnila z 380 miliónov forintov, tieto zdroje poskytli Ministerstvo ľudských zdrojov Maďarska (MĽZ), ako aj Operatívny program životného prostredia a energie Európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Námestník štátneho tajomníka MĽZ zodpovedný za cirkevné záležitosti, národnosti a spoločenské vzťahy Attila Fülöp popri zdôraznení úlohy národností v spoločnosti MR uviedol, že národnostná výučba a pestovanie národnostnej kultúry znamenajú pre školy ďalšie hodnoty a určitú silu pri vytváraní kolektívov. Predseda parlamentného výboru pre národnosti a slovenský parlamentný hovorca Ján Fuzik, ktorý ešte ako predseda CSSM bol pri rozbehnutí projektu obnovenia priestorov novomestskej školy tiež zagratuloval oslávencom a dodal, že rozdiel je očividný, pritom v práci treba ešte spoločne pokračovať, konkrétne budú vytvorené v rámci komplexu budov aj priestory materskej školy a školy v prírode. Parlamentný poslanec volebného obvodu Richárd Hörcsik prízvukoval, že v prihraničnej oblasti Zemplína a Medzihoria príslušníci národností sa nepoznajú iba zo stránok novín, ale žijú deň čo deň vo vzájomnom porozumení. Zároveň vyslovil slová vďaky na adresu školy za výchovu dvojjazyčných občanov nielen v meste, ale v celom užšom regióne, veď do tejto školy chodia žiaci aj z obcí zo spomínaných oblastí. Rečníci odovzdali do prevádzky nové priestory prestrihnutím vlajky na víťazných kresbách v súťaži, vypísanej pri príležitosti jubilea. Po slávnostnom prípitku a skonzumovaní torty s emblémom školy nasledovala prehliadka školy pod vedením riaditeľky školy. Ako Júlia Kucziková uviedla, v rámci projektu sa uskutočnila výmena dverí a okien, ako aj dodatočná vonkajšia izolácia budov inštitúcie. Boli obnovené hygienické bloky, vymenené keramické obklady a dlažby, zrekonštruovaná technológia kúrenia a upravený terén školského dvora. Pritom v telocvični bola vymenená aj podlaha, ako aj kopuly, o ktorých riaditeľka vtipne poznamenala, že od októbra do apríla určite budú osožné, avšak v období horúčav pod nimi budú môcť s deťmi určite pestovať aj planty...
Bodrog, jeho zvláštnosti a osobný príbeh slovenskej učiteľky
Kto už zavítal do našej novomestskej školy pri nejakej slávnostnej príležitosti, určite si zvykol, že vedenie inštitúcie vždy pripraví nejaké prekvapenie. Nuž, tentoraz sa slávnostná recepcia konala v rámci výletu loďou po rieke Bodrog. Hostia, medzi ktorými bola delegácia prevádzkovateľa na čele s predsedníčkou CSSM Alžbetou Hollerovou Račkovou, generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi, ďalej ďalší predstavitelia Ministerstva ľudských zdrojov, ako aj partnerských škôl z Košíc, Moldavy nad Bodvou a Trebišova a zástupcovia slovenských samospráv regiónu nastúpili na loď v prístave Viničky na Slovensku. Počas plavby po rieke Bodrog pri kvalitnom tokajskom víne, za spevu slovenských ľudových piesní sme sa od sprievodkyne lode pani Denisy dozvedeli, že rieka Bodrog má aj tri rekordy, resp. zvláštnosti: nemá prameň, pretože je sútokom dvoch vodných tokov – Ondavy a Latorice; na jeho brehu na slovensko-maďarskom pohraničí sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku, v nadmorskej výške 94 metrov a v roku 1965 chytili na Bodrogu rekordného, 265 centimetrov dlhého a 128 kilogramov vážiaceho sumca. Na oslavách, ako aj na výlete po rieke až po Sárospatak sa s nami zúčastnila aj bývalá žiačka školy, mnohým z nás známa Róžika Keleczová, rod. Vargová. Na výročné slávnosti prišla so svojou sestrou Helenou, ktorá navštevovala tiež túto školu. V škole nám s hrdosťou ukázali tablo, na ktorom sú obidve, kým medzi učiteľmi je ich starší brat. Róžika nám porozprávala, že často pešo išli do školy z rodnej dediny, z Komlóšky až 30 kilometrov do mesta. Život Rozálie Keleczovej je typickým osudom prvej generácie slovenských intelektuálov. Vyššie ročníky základnej školy absolvovala v Novom Meste pod Šiatrom, potom sa dostala do hlavného mesta, do Slovenského učiteľského ústavu, patrila do posledného ročníka tejto inštitúcie predtým, ako ju pretvorili na gymnázium. Po skončení sa dostala do dolnozemského Medešu, ale nemohla si zvyknúť na rovinu, preto sa vymenila so Sarvašankou, ktorá sa zase necítila dobre v horskej oblasti, v pilíšskej Huti. Róžika vyučovala 4 roky v Huti a keď sa uvoľnilo miesto v neďalekom Číve, vyučovala tam až do odchodu do dôchodku, pritom dodnes je vedúcou známeho miestneho Ženského speváckeho zboru. Niekoľko rokov sa angažovala aj v Slovenskom divadle Vertigo. Z malej rusínskej dediny až na javisko slovenského divadla...
Galaprogram a benefičný bál
Vyvrcholením dvojdňových osláv bol galaprogram žiakov a učiteľov školy v priestoroch impozantného Divadla Kálmána Latabára v Novom Meste pod Šiatrom. Po pozdravných slovách riaditeľky v mene prevádzkovateľa početné publikum pozdravila predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. „...Škola, to je budúcnosť, deti, ktoré chodia do tejto školy, ale aj do všetkých ostatných a nielen do škôl, ktoré prevádzkuje Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (....) predstavujú budúcnosť. To, akých ľudí vychováme z týchto malých človiečikov, určí, aká bude budúcnosť tejto krajiny. Myslím si, že pedagogický zbor tejto školy si vždy uvedomoval svoju zodpovednosť v tomto smere i zodpovednosť za slovenskú komunitu v Maďarsku. Veď táto škola bola inštitúciou, ktorá vychovala deti, mnohé z nich pokračovali vo svojom štúdiu na slovenských gymnáziách, stali sa pedagógmi, vrátili sa do tohto regiónu a vychovávali tu ďalšie generácie slovenských detí... Pevne verím, že sa aj v budúcnosti nájdu takí žiaci, ktorí sa rozhodnú pokračovať v štúdiu v slovenčine a potom sa sem vrátia, aby aj tu (...) na Zemplíne mal kto vyučovať slovenčinu...“ povzbudila prítomných predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru a zároveň sa poďakovala všetkým za prípravu, organizáciu a pomoc na veľkolepých výročných oslavách. V galaprograme sa prezentovali všetky ročníky školy a škôlky v spoločnosti členov FS Želiezko z Košíc ľudovými a spoločenskými tancami, piesňami, ako aj vtipnými scénkami zo školského života a v kruhu svojich rodičov a učiteľov zožali zaslúžený, obrovský úspech. Na druhý deň slávností sa záujemcovia mali možnosť zabaviť sa na dobročinnom plese, príjmy z ktorého nadácia školy použije na rôzne podpory žiakom a na ich aktivity.
Cs. Lampert
Foto: CsL
