Deň chôdze je o pohybe pre zdravie s radosťou a dobrovoľne. Nezáleží na dĺžke prejdenej trasy, ani na dosiahnutí výsledkov. Je určený nielen jednotlivcom, ale aj kolektívom bez rozdielu veku, zdravotného stavu.
Každý rok v októbri sa v meste Sarvaš koná Svetový deň chôdze. V prvom naplánovanom termíne sa neuskutočnil, lebo trojdňový dážď a chladné počasie to nedovolilo. Našťastie, 23. októbra sa počasie umúdrilo a napriek rannej jesennej hmle sa v priebehu predpoludnia vyčasilo. Hŕstka učiteľov a žiakov Slovenskej školy, materskej školy a študentského domova sa rozhodla, že aktívnou chôdzou prispeje svojmu zdraviu. Niektorí sa vyfotografovali pred novými orientačnými tabuľami, ktoré boli postavené tohto roku. Sú veľkou pomôckou pre turistov, ktorí sa môžu rozhodnúť pre zvolenú trasu. Výber je veľký. 13. ročník tejto akcie zorganizovali Zväz klubu technického športu spolu so Spolkom mnohodetných rodín.
Usporiadatelia - Hajnalka Gombárová, Alžbeta Fazekašová, Ladislav Csanádipred štartom rozdali tričká, čokolády a ovocné nápoje všetkým účastníkom. Už pred štartom prvák Krištof Kugyelanašiel huby, ktoré hrdo ukazoval. Bol smutný, keď ich musel odhodiť, lebo boli jedovaté. Počas cesty spolu so šiestakom Bálintom Szeljakomďalej pátrali po prírodných plodoch a zaujímavých rastlinách. Zbadali v diaľke aj srnčiu rodinku.
Na Historickej pamätnej ceste po násype si noví účastníci prečítali tabuľky na jednotlivých staniciach. Učitelia Anika Podaniová, Ágneša Kugyelová, Nikoleta Petrášová a Pavle Kunovac podotkli, že na niektorých miestach už tabuľky chýbajú. Aj žiaci si to všimli a mali k tomu poznámku. Pri kompe sme sa zastavili, a keďže sa blížila aj kompa s naloženými autami, tí, ktorí sme tam boli, rýchle sme sa vyfotografovali.
Pri prechádzaní po násype bolo zaujímavé aj to, že z jednej strany tečie mŕtve rameno rieky Kereš a len niekoľko metrov nás delil aj pohľad na živú rieku Kereš. Pred Arborétom na parkovisku bolo nesmierne veľa áut. Hneď letela poznámka, že nádherné jesenné počasie vylákalo všetkých milovníkov prírody. Deti zbadali aj autá, ktoré mali slovenské poznávacie značky. Pri úseku prechádzania po Pepiho korze, aj dospelí aj deti hľadali orechy pod stromami, ktoré sú vysadené popri chodníku. Vlani ich nazbierali do plecniakov, tohto roku, bohužiaľ, ich niekto predbehol. Pohľad z mosta na rieku Kereš by bola pre maliara iste nádherným zážitkom. Pestré farby listov a rieka Kereš a jej okolie si vyžadovalo zachytiť túto nádheru. Po príchode do cieľa sa každý trocha telesne unavil, ale duševne obohatil. Rozlúčili sme sa a s úsmevom na tvári sme si popriali príjemné jesenné prázdniny.
Zlatica Lišková
Foto: autorka