Nie vždy sa začiatok roka
oslavoval práve 1. januára
Naši predkovia oslavovali tento deň 25. decembra a to v súvislosti so zimným slnovratom a zvykmi, ktoré nakoniec prebrala aj cirkev a vsunula ich do obdobia Vianoc. Chovatelia dobytka si vyberali 25. marec a niekedy sa za prvý deň roka pokladal aj 19. marec. Ľudia verili, že práve v tento deň bol stvorený svet.
Prvý kalendár pochádza z antickej doby. V čase vzniku starého Ríma (8. stor. pred n. l.) sa skladal z desiatich mesiacov a rok mal 304 dní. Neskôr boli dva mesiace do kalendára pridané a rok mal 354,4 dní. Pravda v Ríme, kde oslavovali lunárny rok, t. j. meraný podľa obehu Mesiaca okolo Zeme, nastali problémy pri vyrovnaní s rokom solárnym a s časom jarnej a zimnej rovnodennosti. Preto Rimania pridali do kalendára ešte jeden deň. Ani toto rátanie nebolo presné.
V roku 46 pred n. l. preto pozval Gaius Julius Caesar gréckeho astronóma Sósigena, aby vypracoval nový kalendár. Stalo sa. Odvtedy sa už každý nový rok začínal 1. januára a mal 365 a štvrť dňa. Okrem toho bol zavedený aj prestupný rok, ktorý mal o jeden deň viac. Prvý rok podľa juliánskeho kalendára trval 445 dní a do dejín vstúpil ako rok zmätkov. Cirkev, aby zdôraznila kresťanský zmysel kalendára, zaviedla od dátumu narodenia Krista (v Ríme to bol rok 525) rok nula a letopočet sa označoval dodatkom „roku Pána”. V 10. - 11. storočí juliánsky kalendár prijala celá Európa.
Nepresnosť juliánskeho kalendára zavinila postupne až rozdiel desiatich dní oproti skutočnému obehu Slnka. Hrozilo, že veľkonočné sviatky pripadnú na začiatok leta. Zmätky si konečne všimla aj cirkev. A tak po nástupe pápeža Gregora XIII. a na jeho popud bratia Luigi a António Lili navrhli nový kalendár. V roku 1582 pápež vydal rozhodnutie o jeho zavedení. Tomuto kalendáru tvorcovia ubrali 10 dní. Tak sa stalo, že po štvrtku 4. októbra nasledoval piatok 15. októbra. Tento kalendár znížil aj počet prestupných rokov. Prestupný rok musel byť na začiatku nového storočia deliteľný číslom 400. Gregoriánsky kalendár najrýchlejšie prijali v katolíckych krajinách. Protestanti v Anglicku demonštrovali proti vyškrtnutiu desiatich dní a nový kalendár, podobne ako Švédi, prijali až koncom 17. storočia.
Pretože január je mesiacom zábav, užime si - hlavne tí mladší - radosti a veselosti, ktorá bude trvať až do konca fašiangov. A keby napadlo veľa snehu - nedurdime sa! Pranostika hovorí:
- Január bohatý na sneh, leto bohaté na úrodu.