Bol to krásny večer po vydarenom dni. Zašiel som si s ňou do centra, aby sme nakúpili potraviny na ďalší deň. Bola tma a kráčali sme z obchodu ruka v ruke až na preplnenú zastávku.
Po krátkom čakaní autobus prišiel a my sme sa postavili k posledným dverám. Otvorili sa. Z vozidla vyskočil vysoký mladý muž. Oči mal zažmúrené a tancoval na neznámu melódiu svojho mozgu. Zariadenie na fajčenie rastliny s omamnými účinkami v jeho pravici všeličo prezrádzalo o príčinách jeho dobrej nálady. Za ním vystúpil jeho kamarát - vysoký, urastený a holohlavý. Blížili sa. „Tanečník” sa otáčajúc dozadu pokúšal o nadviazanie verbálnej komunikácie so svojím priateľom, pričom neprestal „tančiť”. Bolo neskoro. Odtiahol som sa nabok, ale už som nemohol zabrániť kolízii našich pliec. Bola to chyba. Chvíľočku po náraze sa scenéria zobrazujúca postavu holohlavého muža a dvere autobusu pred mojimi očami zmenila na vystretú dlaň, ktorá sa z ničoho nič vynorila spoza môjho chrbta. Na tupý úder do nosa moje oči zareagovali spustením slanej tekutiny cez slzné kanály. Bol som zrazu šokovaný a dezorientovaný. K už skôr vzniknutej myšlienke, že „tanečník” môže byť nebezpečný, bleskurýchlo pribudla ďalšia vo forme naivnej nádeje, že holohlavý, inak triezvo vyzerajúci muž, zahriakne svojho kolegu a ospravedlní sa za jeho nemiestne správanie. Nádej však z mojej hlavy vyletela hneď po ďalšom údere, ktorého autorom bol pán „Kojak“ a adresátom pán nos. To môj čuchový orgán už nemohol stráviť a k slzám sa pridala krv… Ona stála predo mnou a zbadala len druhú facku. Ihneď sa verbálne pustila do mužov. Jediné, čo som vnímal, bol jej hnevom prekypujúci hlas, smiech holohlavého s „tanečníkom” a odťahujúci sa dav ľudí, ktorí mi pripomínal známu nevidiacu, nepočujúcu a nehovoriacu trojicu opíc. Rovnako, ako tých dvesto ľudí okolo mňa, ani ja som nenazbieral odvahu protestovať, čo s odstupom času v mojom prípade považujem za najsprávnejší krok v danom okamihu. Nastúpili sme radšej do autobusu a počas cesty na internát sa mi viac-menej podarilo zastaviť krvácanie z nosa…