Logo

Predvianočné stretnutie našich detí

Kategória: Deti a mládež

Predvianočné stretnutie našich detí
Celoštátna slovenská samospráva (CSS) v spolupráci so Slovenským inštitútom (SI) usporiadala v Budapešti už tradičné
Celoštátne predvianočné stretnutie detí.
 

     

Foto: Andrea Szabová Mataisová   

     

 

Vzrušené a slávnostne naladené deti privítal riaditeľ SI Milan Resutík a pozdravil vzácnych hostí, veľvyslanca Slovenskej republiky Juraja Migaša, predsedu Úradu pre národné a etnické menšiny Antala Heizera, predsedu CSS Jána Fuzika, generálneho biskupa ECAV na Slovensku dr. Júliusa Fila vacovského diecézneho biskupa Miklósa Beéra a spisovateľa Pavla Závadu.

Prítomným sa ako prvý prihovoril J. Fuzik. Zamyslel sa nad tým, že sviečky sprevádzajú celý náš život. Majú ich v rukách pri krste krstné mamy, nevesty pri sobáši a ich plamienok nás sprevádza až do rakvy. Zapaľujeme ich pri smutných udalostiach, ale aj v dni sviatočné. Zdobíme nimi torty, slávnostne prestreté stoly i vianočný stromček. Pán predseda poprial pri príležitosti blížiacich sa sviatkov každému pekné vianočné dni a šťastlivý nový rok.

Po ňom oslovil deti A. Heizer. V slávnostnom príhovore im prezradil svoje najmilšie detské vianočné zážitky. Ako povedal, vtedy boli oslavy Vianoc úplne iné. Rodina a cirkev držali ľudí pospolu, čo im pomáhalo prežiť aj najťažšie časy. Vtedy nebolo samozrejmosťou učiť sa v materinskom jazyku. Najväčším výdobytkom demokracie v Maďarsku je, že rodiny, komunity a cirkvi môžu oslavovať podľa svojej vôle. V materinskom jazyku, uctievajúc si tradičné zvyky. V znamení týchto myšlienok zapálil prvú sviečku na adventnom venci.

P. Závada tiež hovoril o svojich najmilších spomienkach z detských čias. Jeho starí rodičia neveľmi vedeli po maďarsky a preto aj jeho mama učila svoje deti po slovensky, aby rozumeli všetkému, čo sa dialo v Slovenskom Komlóši. Vtedy totiž v obci všade hovorili po slovensky. Žiaľ, potom chodil do maďarských škôl a stal sa maďarským spisovateľom. Napriek tomu sú pre neho dôležité jeho korene, čo sa odráža aj v jeho románoch. Píše o Slovenskom Komlóši, o zážitkoch z detstva a o dvojitej identite. Kedysi bolo zvykom, že na druhý sviatok vianočný deti išli vinšovať príbuzným. Aj on a jeho sestra sa pobrali na cestu, spolu spievali a hrali na husliach, za čo dostali darčeky. Po dokončení spomienok P. Závada zapálil druhú sviečku.

Diecézny biskup M. Beér sa poďakoval za to, že aj v tomto roku - teda už štvrtýkrát - sa môže zúčastniť tejto slávnosti. Plamienok sviečky, ktorú zapálime, symbolizuje, čo od nás očakáva pán Boh. Máme sa vydať na cestu s jedným cieľom a držať sa za ruky. V Ostrihome raz videl detský tanec, pri ktorom každý tanečník držal v ruke sviečku. Na konci tanca položili sviečky vedľa seba, aby dali svetlo, smer a teplo. - Takto sa môžeme stretnúť aj my v láske a pokoji. Myslite na to, keď zapálim tretiu sviečku - povedal.

Generálny biskup J. Filo vyslovil predovšetkým svoju radosť, že môže byť tu, medzi deťmi. Hlavným hrdinom Vianoc je dieťa - zdôraznil. Pán Ježiš prišiel ako dieťa. Táto vec má úžasnú hodnotu. Dnes sa v našich rodinách dívame na oči detí, či sa Vianoce podaria. Chceme, aby v ich očiach zažiarila radosť a pokoj. Jeho najmilším zážitkom z detstva bolo, keď v Poprade - kde bol jeho otec kňazom - sedeli pri štedrovečernom stole a zrazu bolo počuť na schodišti spev ich zboru. V tichu, potme sa speváci zoradili na schodisku a štvorhlasne im zaspievali Tichú noc. To bol pre neho najväčší dar. V znamení tých myšlienok pán generálny biskup zapálil poslednú sviečku na adventnom venci.

Po prekrásnych myšlienkach vzácnych hostí zaspieval deťom zbor Radosť zo Senca vianočné piesne a koledy. V druhej časti celoštátneho predvianočného stretnutia detí vystúpilo aj v Maďarsku obľúbené bábkové divadlo PIKI z Pezinka s vianočnou hrou Dohviezdny večer. Na konci slávnosti každé dieťa dostalo od CSS prekrásny vianočný darček.

(aszm)