24-ročný člen samosprávy v Senváclave Szabolcs Vrhovina znalosť slovenčiny zdedil po svojich predkoch. ● So starkými sa zhovára len po slovensky...
- Neviem si predstaviť, že by som mohol žiť inde než tu, - tvrdí v rozhovore s redakciou senváclavského mesačníka DediNoviny 24-ročný člen miestnej samosprávy Szabolcs Vrhovina. V Senváclave (Pilisszentlászló) sa narodil, tu vychodil školu, kým v Senondreji sa vyučil za kuchára, hoci pôvodne chcel byť čašníkom. V súčasnosti pracuje v kuchyni rehabilitačného strediska v obci Kiskovácsi.
V uplynulých troch rokoch svojho pôsobenia v poslaneckej funkcii sa pričinil napríklad o zriadenie miestnej káblovej televízie, bezplatnej internetovej služby a pôsobenie školy, ktorej hrozilo uzavretie. Szabolcs pomôže, kde treba, najmä pokiaľ ide o mladých. Koná podľa zásady, že obec má pariť tým, ktorí v nej žijú. Nepáči sa mu, ak sa niekto prisťahuje do obce len preto, že tu dostať lacné pozemky. Zo Senváclavu pochádzajú aj Szabolcsovi prarodičia a on sám odmalička zrástol so svojím rodiskom. Aj preto by si želal, aby obec a okolie mali čo najpríjemnejší vzhľad, aby mladí i starší tu mali všetko potrebné ku každodennému životu, aby nemuseli zbytočne cestovať do Senondreja či Budapešti.
Szabolcs zdedil po svojich predkoch aj znalosť slovenčiny. So starkými sa zhovára len v tomto jazyku. Aj na pracovisku sa mu často stáva, že niektoré slová mu prídu na um v materčine. Po slovensky komunikuje aj so svojimi príbuznými na Slovensku a dvojjazyčne s tunajšími kamarátmi.
Na otázku, ako si predstavuje svoju budúcnosť, odpovedá: - Neviem, ako to bude ďalej so zamestnaním v pohostinstve, ale keby sa mi podarilo dostať ponuku zo zahraničia, neváhal by som odísť na nejaký čas. Svoj život si predstavujem s dobrou manželkou a aspoň dvomi deťmi. Nejde mi o bohatstvo, dôležité je dobré pracovisko a dom so záhradou. Ak som sa už narodil v Senváclave, chcel by som tu v pokoji prežiť celý život.