Turínska zimná olympiáda 2006 zostane zásluhou strieborného snoubordistu Radoslava Žideka pre slovenský šport navždy zapísaná ako prvá, na ktorej Slovensko získalo medailu.
Najväčšou výhrou ● Oživenie záujmu o zimné športy
Radoslav Židek vybojoval 16. februára na ZOH 2006 v Turíne striebro v snoubordkrose. Pre Slovensko je to prvý cenný kov zo zimných olympijských hier. Ak pripočítame aj piate miesta biatlonistu Mareka Matiaška a hokejového tímu, deväť olympijských bodov je takmer toľko, čo priniesli slovenskí reprezentanti z predchádzajúcich troch ZOH dohromady. V prvej osmičke sa v najsilnejšej svetovej konkurencii presadili dva razy aj bežci na lyžiach, a tak sa z reči čísel dá usudzovať, že viacerým našim športovcom sa podarilo vyladiť formu na vrchol štvorročného cyklu. Sčasti tak zakryli veľké problémy zimných športov na Slovensku, v ktorých kvôli zhoršujúcim sa podmienkam všeobecne klesá konkurencia, ba v niektorých disciplínach - napríklad, v severskej kombinácii či v skokoch na lyžiach - sa celkom stratila. Výsledky našich reprezentantov dávajú aj príležitosť na zamyslenie sa o systéme výchovy talentov v zimných športoch, aby sa nestalo, že po tejto generácii do Vancouveru 2010 okrem hokejistov už nebude mať kto ísť.
Najlepší hokejisti Slovenska obliekajú dresy v kluboch NHL, a tak kvalita reprezentácie na najvýznamnejších svetových podujatiach je vždy určujúca počtom hráčov zo zámoria. Do národného tímu ich netreba prehovárať, tešia sa do dobrej partie. V Turíne prvý raz zaradili Slovensko do hlavného turnaja, silné mužstvo potvrdilo oprávnenosť zaradenia medzi špičku piatimi víťazstvami v piatich zápasoch základnej skupiny. Náš útočný hokej s dobrou defenzívou a rastúcou výkonnosťou brankárov nadchol odborníkov a očakávania verejnosti vyšpicoval pred play off na maximum. Štvrťfinálová prehra s Českom 1:3 aj výkon v prvých dvoch tretinách zostali sklamaním, deň D slovenským hokejistom nevyšiel. Najviac to mrzelo ich samých. Ale na ľade nechali všetky sily. K športu patria víťazstvá aj prehry. Jednako pre generáciu Petra Bondru bol olympijský turnaj 2006 premárnenou šancou na medailu.
Martin Bajčičák si vlaňajším prvenstvom v pretekoch Svetového pohára a štvrtým aj desiatym miestom na majstrovstvách sveta spravil pred olympiádou chuť na medailu. Hovoril o nej neskrývane, veril si. Zdravotné problémy ho však postihli viac, ako si mohol pripustiť, narušili prípravu aj účasť v naplánovaných pretekoch, musel improvizovať. Z olympiády na olympiádu sa zlepšuje, k 8. miestu v skiatlone na 30 km pridal aj 8. miesto v tímovom šprinte s Ivanom Bátorym. Vo Vancouveri 2010 bude mať Kristove roky a trúfa si natiahnuť stúpajúcu krivku výkonnosti. Dovtedy sa bude pokúšať o medailu aj na majstrovstvách sveta 2007 a 2009.
O senzačný úvod sa postaral Marek Matiaško na vytrvalostnej dvadsiatke. Piate miesto, keď mu šestnásta rana a s ňou i bronz uleteli o tri centimetre, nečakal ani pretekár banskobystrickej Dukly. Najmä, keď Slováci na ZOH v tridsiatke najlepších nikdy nefigurovali a v tejto sezóne bolo jeho maximom 28. miesto z Osrblia. Nesklamali ani ostatní. Popradčan Pavol Hurajt bol v tridsiatke najlepších na dvadsať kilometrov (29. miesto) i v stíhačke (26.), vybuchol len na prvom úseku v štafete, v ktorej naši skončili až štrnásti, hoci výkonnostne na prvú desiatku mali. Ženy skončili horšie než muži. Desiate miesto štafety po štvrtom v Nagane a piatom v Salt Lake City je veľký ústup z pozície. Aj v individuálnych pretekoch sa čakal aspoň jediný prienik do prvej desiatky. Najbližšie k nemu bola Martina Halinárová v šprinte (16.), a to je málo.
Žilinčan Rado Židek v snoubordkrose očaril nielen historickým striebrom, ale i spôsobom jazdy. Rozprávkovo sa z posledného miesta po kvalifikácii načahoval dlho po zlate, aby mu napokon zostalo nádherné druhé miesto. V Turíne bol jediným slovenským snoubordistom, no nezabudnuteľným.
V oboch disciplínach poskočili bobisti v porovnaní s premiérou v Salt Lake City o pár miest hore. Dvojboby boli v Amerike tridsiate, teraz si pilot Milan Jagnešák vyjazdil s Viktorom Rájekom dvadsiate piate miesto. A v štvorboboch sa zmestil do svetovej dvadsiatky, to znamená posun o štyri priečky. A to sa bratislavskému nadšencovi sympaticky máli. Pre Vancouver 2010 chystá nový tím s odvážnejšími plánmi.
Jaroslav Slávik sa dal prehovoriť a hoci sa už rozlúčil, skúsil to znovu. Nešťastnú sezónu plnú pádov Slovensku však už nezachránil. Zo 16. miesta z predchádzajúcich ZOH klesol po ďalšom páde v Cesana Pariol až na 33. miesto. Aj debutant Jozef Ninis tak skončil výrazne pred ním. (22.). Doráňaná dvojka Ľubomír Mick - Walter Marx ml. tiež nemôže jasať. Po 9. mieste zo Salt Lake a trampotách v celej sezóne sa lepšie než 13. miesto asi ani nedalo čakať. Sánkarka Veronika Sabolová síce poskočila vpred, ale len o dve priečky.
Veronika Zuzulová konečne olympijský slalom dokončila, ale sama priznala, že to nebolo ono. Keby nebolo zbabraného prvého kola, mohla z toho byť aspoň prvá dvadsiatka, takto jej ušla o dve priečky. Mladé trio Hučková, Gantnerová, Maculová sa s olympiádou a veľkým športom vlastne len zoznamovalo. Sympatické čísla zostali pri umiestnení dvojice Jaroslav Babušiak a Ivan Heimschild v slalome. Pod dvadsiate štvrté, resp. dvadsiate šieste miesto sa výrazne podpísala ťažká trať, ktorá z hry vyradila vyše 40 slalomárov. Odstupy od najlepších zostávajú značné.
Jedinému zástupcovi Martinovi Mesíkovi hry nevyšli. Ani na strednom, ani na veľkom mostíku sa z kvalifikácie medzi 50 najlepších nedostal. Raz darmo, bez konkurencie v tíme sa ťažko napreduje.
Jediný zástupca v rýchlokorčuľovaní na krátkej dráhe Matúš Užák bojoval, ale dobrý výsledok nedosiahol. Hoci sa aspoň na 1000 m postupu dočkal, následná druhá diskvalifikácia zmarila jeho plány.
Maskotmi ZOH v Turíne boli postavičky Neve a Gliz, ktoré symbolizujú sneh a ľad, teda prírodné elementy, bez ktorých by sa športovci na zimnej olympiáde nezaobišli. Inšpiráciou pre Neve, ktorá má ženské črty a okrúhle krivky, bol sneh, zatiaľ čo Gliz je viac mužnejší ako ľad. Neve má červené telo a okrúhlu hlavu, Gliz je modrý so štvorcovou hlavou, obaja majú obuté korčule.
ZOH 2006 Turín (Taliansko): strieborná medaila/9 bodov
ZOH 2002 Salt Lake City (USA): bez medaily/2 body
ZOH 1998 Nagano (Japonsko): bez medaily/6 bodov
ZOH 1994 Lillehammer (Nórsko): bez medaily/2 olympijské body