M. Dombaiová zo Senváclavu ● Zaujíma sa o históriu obce
- V základnej škole sme sa učili slovenčinu, takže veľa z nej pochopím a dokážem aj rozprávať, ibaže vraj inak vyslovujem než starší dedinčania - hovorí rodáčka zo Senváclavu (Pilisszentlászló) Marianna Dombaiová.
- Keď som mala desať rokov, účinkovali sme v slovenskej televíznej relácii Domovina. Pani učiteľka Margita Elšiková s nami nacvičila vianočnú hru, v ktorej som recitovala verše. Po ukončení školy som sa vyučila za cukrárku, ale pre nedostatok praxe som v tomto odbore nepracovala. Roku 1997 som sa zamestnala v ostrihomskej papierni, kde teraz pracujem ako kontrolórka kvality.
Pritom ma zaujíma môj rodokmeň a osobitne história našej obce. Na miestnom cintoríne som objavila množstvo starých slovenských priezvisk a hroby ľudí, ktoré nie sú primerane evidované. Na cintoríne je vyše 400 hrobov, najstarší náhrobný kameň je z roku 1843. Získané údaje som zaznamenala do počítača. Mnohí nechápu, aký to má zmysel. Podľa mňa treba vedieť o každom hrobe, komu patrí, čiže každý by mal zodpovedať za miesto posledného odpočinku svojho príbuzného.
Na otázku, ako vidí spoločenský život v obci, Marianna je toho názoru, že v Senváclave sa deje len málo, čo by spestrilo život tunajších obyvateľov.
- Máme tu síce Slovenský dom a internetovú miestnosť, ale nie sú využité. Len málo podujatí dokáže rozhýbať celú dedinu. Dobre padne, ak sa zíde aspoň zopár ľudí, pospomína na minulé časy a navzájom sa zverí so svojimi myšlienkami a problémami.