Ak sa dnes opýtate detí, alebo aj mnohých dospelých, aké hračky poznajú a s akými (nedajbože) sa hrajú, v odpovediach určite nebude figurovať ani jedna z tých, ktoré môžeme obdivovať a ktoré sa objavujú na interaktívnych výstavách občianskeho združenia Vedecká hračka.
Toto združenie so sídlom v Banskej Bystrici sa vlastne vyprofilovalo z nadácie „Škola hrou“ (Schola ludus), ktorú založili pred 15 rokmi - v roku 1991.
- Naše občianske združenie má v rodnom liste dátum 18. januára 1995, no s expozičnou činnosťou sme intenzívne začali až od decembra 1998 a doteraz sme pripravili vyše 70 výstav, z ktorých niekoľko bolo putovných, kde popri slovenských mestách sme, napríklad, zavítali aj do Békešskej Čaby, - objasňuje Beáta Puobišová z občianskeho združenia Vedecká hračka. Zámerom našich kolekcií je urobiť z poznávania a učenia radostnú hru pre všetkých. Som presvedčená, že hračka sa má vrátiť do školy, že Jan Ámos Komenský mal pravdu.
Výstavy sú naozaj nie „klasické“, teda také, kde je zakázané dotýkať sa exponátov. Práve naopak. Deti i starší návštevníci sa s akoukoľvek hračkou môžu (dokonca musia) zabávať do sýtosti, koľko len chcú...
- Keď som o myšlienke pripraviť takúto výstavu hovorila na Západe, všade mi tvrdili, že to nie je možné, že ľudia všetko, čo nie je priviazané, rozkradnú, - spomína pani Puobišová. - Mne sa však podarilo dokázať, že je to možné, že Slováci takéto veci nekradnú. Škody krádežami sú naozaj malé, hračka sa skôr pokazí alebo opotrebuje, ale o to vlastne ide.
V tomto raji nainštalovaných hračiek určite zaujme pulzujúce srdce, lietajúca zemeguľa, saurus, očkoklamy, maxialbum, či šach pre troch hráčov od mladého vynálezcu Tomáša Kuníka (21) z Partizánskeho. Na vlaňajšej jubilejnej (desiatej) expozícii v banskobystrickom Múzeu SNP návštevníkov upútalo všetkých 111 hračiek, hier a hlavolamov zozbieraných z 20 krajín sveta a 30 neškolských fyzikálnych experimentov z katedry fyziky Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici i od učiteľa Jozefa Škarbu z Námestova.
Medzi pozoruhodnými exponátmi boli aj ďalšie hračky. Čudný skokan, zvoniaci kvet, preteky valčekov, otáčavá lienka, pokladníčka - zlodejka, nosáči, Jakubov rebrík, fľaša na stračej nôžke, skackavé fazuľky, čarovná palička, mikoplanetárium, fotografovanie bez fotiek, škôlkársky koberec alebo výtvarné experimenty vysokoškolákov. - Vedecká hračka demonštruje alebo nápadne využíva prírodnú zákonitosť či jav, - prízvukuje Beáta Puobišová.
Jedným z hitov výstavy Vedecká hračka bola nesporne šachovnica v podobe glóbusu. Vynálezca János Boholy z Bátky ňou výrazne posunul predstavy o kráľovskej hre. Vychádzal z toho, že klasická šachovnica pokročilých hráčov značne obmedzuje a šachové figúrky presunul na magnetickú guľu. Vynález si nechal patentovať a v roku 2004 za Guľovú šachovnicu získal hlavnú cenu na súťaži vynálezcov Genius Europe v Budapešti.
- Hra na guľovej šachovnici vyžaduje väčšiu sústredenosť, viac skúseností a vytrvalosti ako pri klasickom šachu. Hráč musí bezpodmienečne rozmýšľať a vidieť v trojrozmernom priestore, lebo pod zorným uhlom je iba polovica hracej plochy. Hranie šachu na mojej šachovnici však poskytuje oveľa viac možností, - hovorí vynálezca.
János Boholy tvrdí, že na jeho guľovej šachovnici dokázal odstrániť negatívne vlastnosti klasickej šachovnice, a to obmedzenie pohybu figúrok na krajoch a v rohoch šachového poľa. - Možnosti guľovej šachovnice a ťahy po nekonečných radoch a stĺpcoch rozširujú hranice nášho myslenia. Objavujú sa nové a nové varianty, ktoré niekedy pôsobia až prekvapujúco, - dodáva János Boholy. Guľovú šachovnicu si podľa neho už vyskúšali mnohí profesionálni šachisti a hrou boli údajne nadšení.