Zima sa končí, príde jar. Pomaly rozkvitnú kríky, stromy a kvety. Gazdovia a gazdinky sa chystajú na poľnohospodárske práce. S jarou sa aj v Mlynkoch spájajú rôzne zvyky. Jedným z našich najvýznamnejších jarných ľudových zvykov je „vyvolávanie nového leta”. Tento deň v kostole svätia bahniatka, ktorým pripisujú nadprirodzené vlastnosti. Keď bola búrka, ľudia ich dali do pece a ony ich ochraňovali. Niektorí naši predkovia bahniatkami liečili aj choroby. Mladé dievčatá na Kvetnú nedeľu chodievali - a vlastne mnohé dodnes chodievajú - vyvolávať „nové leto”. Keď som bola mladšia, aj ja som chodila každý rok spievať „Nové leto, nové...”. Skoro ráno sme ozdobili jednu bahniatkovú vetvičku farebnými stužkami, obliekli sme si kroje a vybrali sme sa na cestu. Dávnejšie dievčatá chodievali z domu do domu, ale my sme chodili už iba k príbuzným. Keď sme prišli k domu, spýtali sme sa gazdiny: „Ráčite nám?” Ona odpovedala: „Ráčime!” Potom sme zaspievali spomínanú pieseň, a keď sme ju dokončili, gazdiná nám darovala vajíčka, čokolády a cukríky. Vajíčka, ktoré sme dostali, sme na Veľkú noc zafarbili pre šibačov.
Nové leto, nové,
ďes´ tak dlho bolo?
U studenki, u rubenki,
hruški, hruški krále.
S čím sa umívate?
S červeníma vajci,
z bílíma koláči,
šej-haj, zelení máj.
Ide Peter z Ríma,
ňese flašu vína,
abi zme sa napili,
pána Boha chválili,
šej-haj, zelení máj.
Sedí baba v koši
a pán sa jej prosí,
daj, babenko, vajenko,
lebo jenno, lebo dve,
šak sa ti to málo ubudne.
Čijí je to noví dom,
podeprení s polenom
a s perkami pokrití
a s pupákmi pobití,
šej-haj, zelení máj.
Ňedajte nám dlho stát,
buďeme vám strechu brat,
šej-haj, zelení máj.