Odovzdali ceny tohoročnej Celoštátnej stredoškolskej študijnej súťaže (OKTV). Ocenení mohli prevziať uznanie za najlepšie výkony v stredoškolskej olympiáde z rúk štátneho tajomníka Ministerstva školstva a kultúry MR Gergelya Aratóa.
V tomto školskom roku si zmeralo vedomosti z 26 predmetov 29 818 študentov zo 665 stredných škôl. V Maďarsku je 247 takých stredných škôl, z ktorých postúpili študenti do finále v niektorej kategórii súťaže a 74 inštitúcií, ktorých žiaci skončili na niektorom z prvých troch miest. Najúspešnejší v súťaži zo slovenského jazyka a literatúry boli Dušan Kunovac zo Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe (I. miesto, pripravujúci pedagóg Edita Pečeňová), Martin Lakner zo Slovenského gymnázia v Budapešti (II. miesto, pripravujúci pedagóg Anna Csörgölová) a Kristína Sudová a Róbert Galát tiež z Békešskej Čaby (III. a IV. miesto, pripravujúci pedagóg Edita Pečeňová).
Vyznamenanie Ministerstva školstva a kultúry MR za pedagogickú prácu v oblasti starostlivosti o talenty prevzala riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej a materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe Edita Pečeňová. Pamätný diplom a odmenu dostali tí pedagógovia, ktorí sa viac rokov venujú príprave študentov na, stredoškolskú olympiádu.
Súťaže sa môžu zúčastňovať študenti denného štúdia posledných dvoch ročníkov stredných škôl. Počas prijímacieho procesu na vysoké školy za 1. až 10. miesto z predmetu, z ktorého absolvuje študent maturitnú skúšku, mu prináleží maximálnych 80 bodov navyše. Ako sme sa dozvedeli od pracovníčky Úradu pre výskum a rozvoj školstva (OFI) Miloslavy Némethovej, súťaž vypisuje ministerstvo školstva, z odbornej stránky ju zabezpečuje ich inštitúcia. Do tohoročnej súťaže v slovenskom jazyku sa prihlásilo vyše desať študentov z dvoch našich gymnázií, do ústneho kola postúpili šiesti. Predsedu poroty vymenuje minister školstva a tvoria ju vysokoškolskí pedagógovia. Predsedníčkou poroty súťaže zo slovenského jazyka bola vedúca Ústavu národností a Katedry slovenského jazyka a literatúry na Pedagogickej fakulte Gyulu Juhásza Segedínskej univerzity Katarína Maruzsová Šebová. Členmi poroty boli vedúci Katedry slovanskej filológie na Univerzite Loránda Eötvösa Róbert Kiss Szemán a vedúca Katedry cudzích jazykov a národností Fakulty Jánosa Vitéza Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa Eva Horváthová Farkašová. Vo všetkých troch spomínaných inštitúciách prebieha príprava slovenských pedagógov pre rôzne stupne základných škôl a gymnázií. Podľa slov predsedníčky poroty boli spokojní s výkonom súťažiacich po jazykovej, aj po literárno-historickej stránke. K. Maruzsová Šebová sa s uznaním zmienila o práci pripravujúcich pedagógov i študentov. Ako povedala, v porovnaní s niektorými ročníkmi boli študenti lepšie pripravení, čo dobre ilustruje aj fakt, že napr. vlani postúpila do ústnej súťaže iba jedna študentka. Menej skúseností majú gymnazisti s literárnym textom, chýbajú im, praktické zručnosti v práci s textom, čo však podľa predsedníčky poroty súvisí s metódou výučby literatúry na stredných školách všeobecne.
Študenti békeščabianskeho slovenského gymnázia na stredoškolskej olympiáde zo slovenského jazyka zabodovali. Zverenci pani riaditeľky Edity Pečeňovej skončili na prvom, na treťom a na štvrtom mieste. Úspešných študentov stručne predstavíme aj čitateľom Ľudových novín.
- Súťaž pozostávala z písomnej a ústnej časti, písomná obsahovala testy z gramatiky a literatúry a bolo treba napísať sloh, esej, resp. list na danú tému. V ústnej časti som mal Švantnerovu Malku, Margitu Figuli a slovesá, - priblížil nám štruktúru súťaže Róbert Galát, ktorý sa do čabianskeho gymnázia dostal zo sarvašskej slovenskej školy a v súťaži obsadil štvrté miesto.
Tretia skončila Kristína Sudová, pôvodom zo Slovenského Komlóša, ktorá v ústnej súťaži hovorila o lyrizovanej próze a o číslovkách. Kristína nám porozprávala, že štúdium na čabianskom slovenskom gymnáziu si vybrala predovšetkým pre jeho ovzdušie. Rodinnú atmosféru, ktorá v inštitúcii vládne, poznala už predtým, veď tu študovala aj jej staršia sestra.
Výhercom tohoročnej súťaže bol Čaban Dušan Kunovac, on si vytiahol otázky Malomestské rozprávky Janka Jesenského a cudzie slová. Dušan navštevuje čabiansku slovenskú školu už dvanásty rok, ako štvrták sa už teší na vysokoškolské štúdium, lebo, ako sa nám zveril, už potrebuje zmenu vo svojom živote.
Študenti, všetci maturanti, usilovne pracovali pred súťažou. Príprava pod vedením pani riaditeľky, profesorky slovenčiny prebiehala v popoludňajších hodinách v skupinách, veď okrem nich sa na nej zúčastnili aj iní študenti. Róbert, ktorý vyniká svojou zhovorčivosťou, vyzdvihol, že na týchto hodinách sa mohli detailnejšie zaoberať aj s takými témami, na ktoré na bežných hodinách nemali dostatok času. Zdá sa, že pre Róberta sú jazyky zvlášť dôležité, popri slovenčine sa na gymnáziu venoval aj angličtine a svoje znalosti by chcel v budúcnosti využívať ako profesionálny tlmočník. Prvým krokom k tomu je štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor slovenský jazyk a literatúra. Vážne pritom uvažuje o tom, že by sa po skončení štúdia usadil na Slovensku, má totiž silný citový vzťah k slovenčine a k Slovensku.
Aj Kristína sa chystá na FF UK, chce študovať históriu, vábi ju predovšetkým vedecká práca, môže byť nádejný dorast pre náš výskumný ústav... (Inak všetci traja boli úspešnými účastníkmi súťaží Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku). Všestranná Komlóšanka sa počas svojich stredoškolských štúdií venovala o. i. aj kung-fu a hre na husle. Mimochodom, Kristína predstavuje jednu z mála výnimiek našej dnešnej generácie stredoškolákov, totiž doma bežne používa komlóšsku slovenčinu, a to nielen v komunikácii so starými rodičmi, ale aj s rodičmi...
V Dušanovej rodine je tiež prítomná slovenčina, mamu má slovenčinárku a u starých rodičov vo Veľkom Bánhedeši si môže vychutnávať miestne slovenské nárečie. On sa prihlásil na Univerzitu Konštantína Filozofa do Nitry, bude študentom odboru slovenský jazyk a literatúra. Má rád hory a počas jednej návštevy mesta sa mu zapáčila Nitra. Ešte nám prezradil, že tempo, ktoré im diktovala pani riaditeľka na prípravných hodinách, mu vyhovovalo, on je totiž ten typ, ktorý treba poháňať, aby sa rozbehol... Rozbehol sa poriadne, veď si zo stredoškolskej olympiády zo slovenčiny odniesol prvú cenu.
Magistrát mesta Békešská Čaba urobil sympatické gesto – pozval na radnicu všetkých študentov, ktorí sa v stredoškolskej študijnej súťaži umiestnili na prvých desiatich miestach, ako aj ich pripravujúcich učiteľov. Študenti a pedagógovia pred recepciou prevzali z rúk viceprimátora Istvána Kölesa odmenu, ktorou vedenie mesta už roky oceňuje výkon najúspešnejších účastníkov olympiády, a to aj z takých škôl, ktorých prevádzkovateľom nie je Magistrát Békešskej Čaby.
Druhé miesto Celoštátnej stredoškolskej študijnej súťaži zo slovenského jazyka a literatúry v tomto roku obsadil študent 11. ročníka budapeštianskeho slovenského gymnázia Martin Lakner. Stalo sa už dobrou tradíciou, že riaditeľka Slovenskej školy v Budapešti profesorka slovenského jazyka a literatúry Anna Csörgölová z roka na rok úspešne pripravuje gymnazistov na túto súťaž. Svojou činnosťou značne prispieva k dobrému menu školy v oblasti šírenia slovenskej kultúry, histórie a jazyka v Maďarsku. Jej doterajšiu úspešnú činnosť ocenili tromi vyznamenaniami Ministerstva školstva a kultúry MR. Na jar tohto roku dostala vysoké štátne vyznamenanie Zlatý kríž Maďarskej republiky, ktoré je vyjadrením uznania za jej obetavú a úspešnú prácu na čele slovenskej výchovno-vzdelávacej ustanovizne v Budapešti. Mnohí zo študentov, ktorých pripravovala na stredoškolskú súťaž, si dodnes s vďakou spomínajú na jej cenné rady, prísnosť, ale i láskavosť, silnú motiváciu, ktorú v nich vzbudila, ako aj na spoločné dlhé popoludnia, ktoré boli neraz obsahovo i časovo náročné, no popri tom príjemné a skutočne poučné.
Na tohtoročné krásne 2. miesto v celoštátnej súťaži stredoškolákov v slovenskom jazyku a literatúre nikdy nezabudne ani Martin Lakner, ktorý do poslednej chvíle neveril, že dosiahne takýto úspech. Vďaka jeho obrovskej snahe a nezištnej pomoci jeho profesorky slovenského jazyka a literatúry to dokázal. Bezprostredne po Martinovom úspechu som ho oslovila a požiadala o rozhovor.
- Aký je tvoj vzťah k Slovensku, jeho histórii, kultúre a jeho obyvateľom?
- Slovensko je malá krajina s príjemnou spoločenskou klímou. Týka sa to aj samotnej Bratislavy. Neoznačil by som ju za centrum svetovej infraštruktúry, ale pár rokov som tam veľmi rád žil. Dodnes sa tam rád vraciam k svojim priateľom a známym, resp. na lyžovačku do Vysokých Tatier.
- Čo si si odniesol zo svojho pobytu na Slovensku?
- Naučil som sa užívať si všetko dovtedy, kým je k tomu daná príležitosť. Čas nesmieme premrhať ani vtedy, keď sa nám zdá, že nás to už všetko prestáva baviť.
- Čo je ti bližšie, slovenská gramatika alebo slovenská literatúra?
- V každom prípade mám radšej slovenskú literatúru. Moje znalosti slovenskej, ale aj maďarskej gramatiky sú pomerne slabšie. Slovenská gramatika sa mi zdá byť príliš ťažká, niekedy zbytočne komplikovaná. Na rozdiel od gramatiky je literatúra úzko spätá s históriou, ktorú obľubujem a považujem ju za mimoriadne zaujímavú.
- Ako vnímaš svoj úspech v stredoškolskej olympiáde?
- Keď som sa dozvedel, že som postúpil do celoštátneho kola, bol som zronený. Myslel som len na to, že sa budem musieť znovu zúčastňovať mimoriadnych hodín a nekonečných príprav. Jedni ma ľutovali, iní si zo mňa uťahovali, avšak po niekoľkých dňoch som už ja sám chodieval za pani riaditeľkou, aby sme sa učili a pripravovali. Ku koncu som sa tak vžil do prípravy, že som už pred vyučovaním vyhľadával pani riaditeľku v jej kancelárii, nehľadiac na to, že aj ona mala svoje povinnosti. Tá sa na mňa len s údivom pozerala, čo tam tak skoro ráno hľadám. Aj touto cestou jej úprimne ďakujem za všestrannú podporu a že to so mnou vydržala do úspešného konca.
- Čo by si v rámci tejto súťaže poradil ostatným spolužiakom?
- Aby prípravu vzali športovo. Nech si pomyslia, že idú na ostrov, na ktorom je veľa krásnych dievčat. A až nebudú vedieť odpovedať na vytiahnuté otázky, nech sa porote zdvorilo poďakujú a opustia miestnosť. S takýmito a podobnými myšlienkami, ktoré mi vtedy vírili hlavou, som vošiel pred skúšobnú komisiu, ale nervozitu som ani tak nedokázal prekonať, asi sa to ani nedá. Ostatné už potom prišlo samo od seba. Ak si sa poctivo učil a pripravoval, úspech sa dostaví. V opačnom prípade nečakaj na zázrak z neba.
- Aké boli tvoje pocity po súťaži?
- Pravdupovediac, nie najlepšie, nakoľko obe otázky, ktoré som si vytiahol, nepatrili k tým najľahším, resp. k mojim obľúbeným. Mal som pocit, že porota nebola mojím vystúpením nadšená. Ani po vyhlásení výsledkov som dlho neveril vlastným ušiam. Nedokázal som prejaviť ani ten najmenší náznak radosti, kvôli čomu ma poniektorí aj odsudzovali. V skutočnosti som sa však veľmi tešil a v duchu som si myslel, že aj pani riaditeľka je na mňa právom hrdá.
- Aký je tvoj všeobecný vzťah k jazykom?
- Teší ma, že okrem angličtiny, z ktorej som sa rozhodol maturovať v predstihu v treťom ročníku, ovládam ďalší cudzí jazyk. Keď sme sa s rodičmi vrátili do Budapešti, mnohí sa čudovali, prečo chcem pokračovať v štúdiu na slovenskom gymnáziu. Najprv som ich reakciám nerozumel. Jednoducho som mal záujem na tom, aby som sa zdokonalil v jazyku nášho susedného štátu, kde moji rodičia boli služobne vyslaní. Podľa mňa je ovládanie hocijakého cudzieho jazyka najväčší poklad.
- V čom vidíš význam svojho úspechu?
- Jedno viem určite, že pri prijímacích skúškach na vysokú školu získam body navyše. Mňa osobne by najviac potešilo, keby mi druhé miesto uznali za štátnu skúšku zo slovenského jazyka. Ešte v minulom školskom roku všetkým úspešným študentom uznali umiestnenie ako maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry. Podmienky sa však neustále menia a dnes to už neplatí. Škoda!
Martinovi ďakujem za rozhovor a v ďalšom živote mu v mene všetkých jeho spolužiakov i pedagógov prajem pevné zdravie a mnoho tvorivých úspechov.