Letná škola slovenského jazyka Studia Academica Slovaca (SAS) sa konala v uplynulom mesiaci v Bratislave. O možnosti zúčastniť sa na nej som sa dozvedel na Katedre slovenského jazyka a kultúry v Segedíne, kde študujem tretí rok. Pri prihlásení mi pomohol lektor slovenského jazyka z Košíc Dr. Juraj Briškár, s ktorým som sa potom stretol aj na SAS-e.
Z Maďarska sme na SAS vycestovali trinásti: Annamária Pintérová z Miškovca, Gergő Török z Nového Mesta pod Šiatrom, Judita Szudová zo Slovenského Komlóša, Anikó Szegediová z Budapešti, Anna Ódorová z Telki, Veronika Lalušková z Ďurky, Orsolya Kruppová z Mlynkov, Enikő Kisová, ktorá pracuje v Bratislave, Máté Rigó, Katarína Fenyvesiová, Noémi Preiszová a Zuzana Szabová z Budapešti a ja, Pavle Kunovac z Békešskej Čaby. Okrem Maďarska tam boli účastníci z Ameriky, Talianska, Nemecka, Poľska, Španielska, Srbska, Grécka a mohol by som ešte pokračovať (spoločne bolo prihlásených 170 ľudí z 33 krajín). Zo známych slovenských lokalít v zahraničí prišlo iba päť študentiek z Univerzity v Novom Sade (Srbsko). Najmladším účastníkom bol 17-ročný Rakúšan, najstarší 71-ročný pán z Ameriky.
Keby som opisoval každý deň, nestačili by mi ani celé noviny, lebo sme v rámci týchto troch týždňov vlastne nemali rovnaký program, rozvrh bol na každý deň jedinečný. Letná škola slovenského jazyka sa začala slávnostným otvorením 3. augusta. Potom sme mali prvý týždeň podobné dni: raňajky o 7:00, obed o 12:30, medzi tým po každom seminári pol hodinová prestávka. Od 13:30 približne do pol štvrtej prebiehali prednášky pre pokročilých a mierne pokročilých, kým začiatočníci mali konverzačné cvičenia. Večera bola od 17:30 a po večeri sme mali každý deň zaujímavý program, napríklad, premietanie filmov súčasných slovenských autorov (Pokoj v duši a Muzika). Usporiadali pre nás aj večer slovenskej ľudovej kultúry, kde sme sa mohli zoznámiť so slovenskými jedlami (syry, sladkosti, halušky atď.), nápojmi, piesňami, krojom (vyskúšali sme si ho) a tancami (pri hudbe sme si zatancovali).
Ja som bol v skupine pokročilých a zameral som sa na translatológiu (preklad). Na seminároch sme mali možnosť precvičovať tlmočenie a prekladanie, škoda, že ma nemal kto kontrolovať pri preklade do maďarčiny. Zaoberali sme sa básňami, rozprávkami a frazeologickými výrazmi, čím sme spoznali aj nové slová. Našimi profesorkami boli odborné asistentky z Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Gabriela Múcsková a Renáta Kamenárová.
Popri vyučovaní sme od 13. do 15. augusta mali možnosť spoznávať Slovensko. Organizátori ponúkli účastníkom štyri možné trasy. Výlet, pre ktorý som sa rozhodol ja, sme začali návštevou Trenčianskeho hradu a mesta. Potom sme boli v Rajeckej Lesnej, kde sme videli celé Slovensko z dreva, pretože tam sa nachádza Slovenský Betlehem. Navštívili sme aj aquapark v Rajeckej Lesnej a večer sme boli ubytovaní v Poprade. V piatok sme pokračovali do Bardejova, kde sme si po prehliadke mesta dali aj chutný obed. V okolí Bardejova a Humenného sa nachádzajú drevené kostoly, z ktorých sme cestou do Humenného niektoré aj navštívili. Pred cieľovou stanicou sme sa ešte zastavili na kávu a na pirohy u rodiny jednej z našich vedúcich. Po zastávke sme si v Humennom pozreli múzeum a skanzen. V sobotu sme išli do Belianskej jaskyne vo Vysokých Tatrách, kde bolo síce trošku zima, ale krásne. Po návšteve jaskyne sme obedovali pri Liptovskej Mare v Dechtároch. Pri chutnom obede sme si posedeli trochu dlhšie, než sme plánovali, preto sme mali v Žiline na prechádzku iba 30 minút a potom sme sa vrátili do Bratislavy. Na výlete som bližšie spoznal ľudí, s ktorými som sa predtým menej, alebo vôbec nerozprával.
Posledný týždeň zorganizovali pre nás tvorivú dielňu. Vybral som si tvorivé písanie, v rámci ktorého sme mali napísať básne a rozprávku. Pracovalo sa síce popoludní, ale boli aj takí, ktorí pokračovali vo svojich aktivitách aj vo voľnom čase (napr. moderný tanec, divadlo). Rozprávku a štyri básne sme predstavili aj na podujatí Sami sebe, ktoré sa uskutočnilo 20. augusta a na ktorom sme obsadili z deviatich skupín piate miesto.
Posledný, záverečný deň sa podobal tomu prvému: 45. ročník letnej školy SAS sa skončil v aule Univerzity Komenského. Vysvedčenie a index si z rúk riaditeľky SAS, docentky Jany Pekarovičovej, jej zástupcu docenta Miroslava Vojtecha a tajomníčky Evy Španovej prevzalo 162 absolventov z 30 krajín sveta.
Dúfam, že môj článok čitateľov zaujal, ako aj to, že o rok nás bude z Maďarska viac, ktorí sme pôvodom Slováci. Sám v záujme toho môžem urobiť toľko, že keď sa ma niekto opýta ako bolo na SAS-e, poviem mu: „Nedá sa to slovami porozprávať, musíš to prežiť“.