Slovenská samospráva XIV. obvodu Budapešti (Zugló) každý rok vypisuje Súbeh
o štipendium Antona Straku, ktorý je určený pre mládež vo veku od 15 do 26 rokov.
Štipendium nesie meno významného československého diplomata, ktorý počas svojho budapeštianskeho pôsobenia žil v tomto obvode a ktorému slovenský volený zbor umiestnil pamätnú tabuľu na dome, kde býval. Uchádzači musia byť poslucháči denného stredo-, resp. vysokoškolského štúdia, dobre ovládajúci slovenský jazyk a zároveň sa majú aktívne zapájať do života našej národnosti. Samospráva môže udeliť štipendium v hodnote 80 tisíc forintov, rozdelené na 10 mesiacov. Tohto roku sú štipendistami slovenskej samosprávy XIV. obvodu Beata Erdeiová, Nora Bakóová, Juraj Ráďanský a Alfia Zelmanová.
Beata Erdeiová je žiačkou dvanásteho ročníka budapeštianskeho slovenského gymnázia. V minulom školskom roku dosiahla vynikajúce výsledky nielen na gymnáziu, ale aj v hudobnej škole. Je aktívnou členkou našej slovenskej spoločnosti. Začiatkom mája tohto roku vystúpila s hudobnou produkciou na slávnosti kladenia vencov k pamätnej tabuli Antona Straku. Je aj miništrantskou slovenských katolíckych omší, ktoré sa už viac ako desať rokov konajú v Kostole sv. Jozefa v Budapešti každú prvú nedeľu v mesiaci. Beata Erdeiová by chcela pokračovať v štúdiu na Právnickej fakulte Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa.
Komlóšanka Nora Bakóová, ktorá je z matkinej strany Slovenka, študuje slovenčinu na budapeštianskej Univerzite Loránda Eötvösa. Slovenskú základnú školu ukončila v Slovenskom Komlóši, kde ju vtedajší hosťujúci učiteľ Miroslav Brna a triedna učiteľka Ida Dusková zoznámili s krásami slovenčiny, do ktorej je dodnes zaľúbená. V škole totiž recitovala slovenské básne, bola členkou školského speváckeho zboru a tanečného súboru Harmónia. Hrala na fujare a na klarinete a bola členkou aj miestnej mládežníckej dychovky. Zúčastnila sa na rôznych táboroch na Slovensku a vystúpila nielen na domácich, ale aj na zahraničných festivaloch. Po skončení základnej školy sa prihlásila do dvojjazyčnej anglicko-maďarskej strednej školy v Békešskej Čabe, kde na slovenčinu zabudla. Po istom čase ale cítila, že jej niečo chýba, a bol to jej milovaný materinský jazyk. Dozvedela sa, že u hosťujúcej učiteľky Ľubomíry Rollovej sa cez víkendy možno učiť po slovensky, a tak sa prihlásila na kurz. Úspešne zložila stredný stupeň štátnej jazykovej skúšky zo slovenčiny a prihlásila sa na univerzitu. Tu sa stretla s bývalou Komlóšankou, členkou slovenskej samosprávy v Zugló Annou Ištvánovou, ktorá ju povzbudzovala, aby si podala žiadosť o štipendium a zapojila sa do slovenského života v hlavnom meste. Popri štúdiu pracuje v nákupnom stredisku, kde získala prácu vďaka slovenčine. Vo voľnom čase rada chodí do prírody, jej najobľúbenejšími miestami sú Lodenicový ostrov (Hajógyári sziget) a Líščí vrch (Róka-hegy).
Juraj Ráďanský je tiež študentom Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti. Pochádza zo Sarvaša, on má slovenské korene z otcovej strany. Slovenskú základnú školu absolvoval v Sarvaši. Vtedajšia hosťujúca učiteľka Magda Pažická a slovenčinárka Anna Kondačová ho zapojili do slovenského života. Zúčastnil sa na mnohých slovenských súťažiach, trikrát získal cenu v súťaži Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko? Úryvky z jeho práce boli uverejnené nielen v našom týždenníku, ale aj v Čabianskom kalendári. Okrem toho ešte ako žiak základnej školy hral rolu Piláta v Sarvašskom slovenskom divadle. Počas stredoškolských rokov na krátky čas zabudol na slovenčinu, ale pred tromi rokmi úspešne zložil štátnu jazykovú skúšku vyššieho stupňa zo slovenčiny. V júli 2007 sa zúčastnil na kurze slovenského jazyka a kultúry pre krajanov v Banskej Bystrici. O rok neskôr absolvoval Letný kurz žurnalistiky pre krajanov, ktorý organizovali Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Katedra žurnalistiky UK v Bratislave. Teraz študuje slovenčinu na ELTE a býva na tzv. odbornom internáte, ktorý prevádzkuje Maďarská protestantská študijná nadácia. Po univerzitných prednáškach sa ponáhľa na internát, kde ho čakajú jazykové kurzy, prednášky o protestantskej kultúre, o fungovaní Európskej únie a zaoberajú sa aj hospodárskymi a kultúrnymi otázkami. Vo voľnom čase sa rád venuje maďarskej a slovenskej literatúre. Medzi jeho krátkodobými plánmi je polročná stáž na bratislavskej univerzite a účasť na letnej univerzite (SAS) v Bratislave. O vypísaní štipendia Antona Straku čítal prvýkrát na portáli Ľudových novín. Potom sa na univerzite stretol s Annou Ištvánovou, ktorá ho podrobnejšie informovala o podmienkach prihlásenia sa. Aktívne sa zapojil do práce našich Slovákov v Zugló, ale aj v Slovenskom inštitúte. Od tohto roku je členom Organizácie slovenskej mládeže (OSMM). Jeho úlohou je zapojiť slovenskú mládež v Sarvaši do činnosti organizácie.
Alfija Zelmanová je poslucháčkou ekonomickej fakulty Korvínovej univerzity v Budapešti. Alfija je rodáčka zo Slovenského Komlóša, z otcovej strany má slovenské korene. Slovenskú základnú školu dokončila v rodnom mestečku. Osem rokov bola aktívnou členkou školského tanečného súboru Harmónia a zúčastňovala sa na súťažiach Slovenské spievanky a veršovačky. Maturovala na Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe, kde sa aktívne zapájala do života dolnozemských Slovákov. Tu pravidelne vystupovala nielen na školských akciách, ale aj na podujatiach, ktoré usporiadala Čabianska organizácia Slovákov. Viackrát sa prihlásila do súťaže Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Zo školských lavíc do života. Okrem slovenčiny ovláda aj ruštinu a angličtinu. Hrá na hoboji, dodnes je členkou komlóšskej mládežníckej dychovky a tancuje v súbore Komlóš. Vo voľnom čase rada vyšíva slovenské motívy, tancuje, počúva hudbu a číta. Jej veľkou láskou je cestovanie, o čom svedčí aj to, že teraz je na polročnej stáži v Talline.