Štvrtáčky Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe v celoštátnom kole stredoškolskej olympiády zo slovenského jazyka a literatúry skončili na prvom, druhom a štvrtom mieste.
Beatrix Hrušková, Emeše Kováčová a Andrea Kiššová nám okrem samotnej súťaže prezradili niečo aj o sebe a o svojich plánoch.
Dievčatá sa na súťaž pripravovali veľmi svedomito, v nultej hodine, resp. v popoludňajších hodinách sa im venovala pripravujúca profesorka, riaditeľka Edita Pečeňová. Pritom v súťaži mohli zužitkovať aj znalosti, získané pomocou bývalej hosťujúcej učiteľky zo Slovenska Zuzany Benkovej. Ako nám uviedli, v školskom kole museli napísať list priateľovi a predstaviť mu v ňom svoju rodnú vlasť. Okrem toho museli stručne zhrnúť prečítaný text a vysloviť sa na neľahké témy: Kraskov symbolizmus a mýtický svet Slovanstva na základe diel Jána Kollára. Ony tri postúpili do celoštátneho kola, ktoré sa konalo v Budapešti.
Beatrix, víťazka tohoročnej súťaže, pochádza z Irminčoku. Do čabianskeho slovenského gymnázia sa dostala zo sarvašskej slovenskej školy. Na súťaži sa cítila dobre, páčila sa jej atmosféra. Z oblasti slovenskej literatúry mala hovoriť o diele Timravy Hrdinovia, z gramatiky dostala prídavné mená a cudzie slová podľa textu o čabianskom klobásovom festivale. Na súťaži si vytiahla aj otázku o spore slovenských katolíkov a evanjelikov v 19. storočí. Beatrix sa zaujíma predovšetkým o históriu, keď má chvíľku času, rada číta historické romány, ale aj odbornú literatúru. Prihlásila sa na Univerzitu Loránda Eötvösa v Budapešti, popri histórii sa v budúcnosti plánuje venovať aj slovenčine, chce sa zdokonaľovať v angličtine a vábi ju aj taliančina. Na našu otázku, čo jej bude po skončení gymnázia najviac chýbať, povedala, že rodinná atmosféra školy, pričom jej rázne prikyvovali aj ostatné dve finalistky celoštátnej súťaže zo slovenčiny. Betty, ako ju niektorí v škole volajú, má rada aj stolný tenis a volejbal a prezradila nám aj to, že rada sleduje v televízii futbalové zápasy.
Emeše, ktorá skončila na druhom mieste, mala rozbor básne E. B. Lukáča, z gramatiky musela vysvetliť, čo sú to synonymá a antonymá. Ako nám povedala, boli prekvapené, že dostali aj otázku z predmetu slovenská vzdelanosť, nepočítali s tým, ale úspešne ju zvládli. Ona osobne hovorila o Martinovi Lutherovi a o slovenských evanjelikoch, v rámci toho aj o usadení sa Slovákov na Dolnej zemi. Čabianka Emeše. ktorá je už dvanásť rokov študentkou slovenskej školy, je určitým kukučím vajíčkom medzi trojicou štvrtáčok. Nechystá sa totiž na filozofickú fakultu, zaujíma ju predovšetkým tanec, ktorému sa chce venovať profesionálne. Prihlásila sa na Vysokú školu tanečného umenia v Budapešti. Tanečné kurzy navštevovala aj počas svojich stredoškolských štúdií a na balet chodí do Gyomaendrődu, tam našla uznávaného odborníka. Svoj profesionálny život si vie predstaviť ako učiteľka tanca, resp. ako členka tanečného súboru moderného tanca. Vo svojom voľnom čase rada navštevuje divadlá, pochopiteľne, predovšetkým tanečné inscenácie a muzikály.
Na štvrtom mieste skončila Andrea, ktorá je podobne ako Beatrix tiež z Irminčoku a pred gymnáziom tiež navštevovala sarvašskú slovenskú školu. Poznajú ju aj pozorní čitatelia Okienka, kde boli uverejnené jej články, napríklad o fašiangoch v ich škole. Nie je teda nečakané prekvapenie, že onedlho bude robiť prijímacie skúšky na odbor žurnalistky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom voľnom čase rada číta, zaujíma sa o sci-fi a zverila sa nám, že v poslednom čase sama sa snaží tvoriť v oblasti beletrie. Andreu zaujíma predovšetkým umenie a aj ako novinárka by sa chcela venovať hlavne kultúre, napríklad recenziám. Má permanentku do čabianskeho Jókaiho divadla a ako nám vysvetlila, je to taký typ permanentky, že okrem predstavení môže nahliadnuť aj do zákulisia, napr. pozrieť si aj jednu skúšku. Divadlo chce takto prilákať stredoškolskú mládež. Jej veľkým snom je dostať sa ako dobrovoľníčka nejakej charitatívnej organizácie do Južnej Ameriky. Inak na súťaži tiež mala pestré témy, ako napríklad život a tvorba I. Krasku, synonymá, frazeologizmy, význam činnosti Samuela Tešedíka a zhrnutie podstaty textu o alkoholizme.
Je potešiteľné, ako nás informovala naša budúca kolegyňa, že okrem nej sa tohto roku chystajú študovať na Slovensku ďalšie tri békeščabianske maturantky.
Tretie miesto olympiády zo slovenského jazyka obsadila štvrtáčka budapeštianskeho slovenského gymnázia Beáta Erdeiová. Beáta nie je neznáma ani čitateľom Ľudových novín, veď nedávno sme ju predstavili ako štipendistku Slovenskej samosprávy XIV. obvodu Budapešti. Na túto náročnú súťaž ju pripravila riaditeľka slovenskej školy v Budapešti, profesorka slovenského jazyka a literatúry Anna Csörgölová. Prvá otázka, z oblasti literatúry, pre Beátu nebola ťažká, pretože lyrizovanú prózu si preopakovala s pani profesorkou práve deň pred súťažou. Úlohou bolo predstaviť charakteristické črty lyrizovanej prózy na základe diela Margity Figuli Tri gaštanové kone. Druhá, gramatická otázka, bola o neohybných slovných druhoch, ktorú študentka tiež nepokladala za ťažkú. Prekvapila ju skôr tá tretia, ktorá sa vzťahovala na organizácie Slovákov v Maďarsku. Pri odpovedi na túto otázku jej určite pomohlo, že od malička sa zapája do nášho kultúrneho a spoločenského života. Jej mama spieva v speváckom zbore Ozvena, so starou mamou od útleho veku navštevuje podujatia Slovenského inštitútu a budapeštianskych slovenských samospráv, zúčastňuje sa na ekumenických biblických táboroch a miništruje na slovenských omšiach. Beáta Erdeiová bude o niekoľko dní maturovať a po maturitných skúškach sa chystá na Právnickú fakultu Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa v Pilíšskej Čabe.