V rámci vacovského Jarného festivalu na pozvanie Slovenskej samosprávy vo Vacove vystúpila akordeónová skupina ÚSMEV z Trenčianskych Teplíc.
Pri slove úsmev si určite každý z nás spomenie na príjemné chvíle. Prečo je úsmev taký dôležitý? Ak chceme niekomu darovať úsmev, nečakajme, ale obdarujme ho tým najkrajším úsmevom, aký kedy videl. Antoine De-Saint Exupéry raz povedal: „Nikto nie je taký chudobný, aby nemohol darovať úsmev.“ Takéto myšlienky mi napadli pri sledovaní programu vacovského Jarného festivalu, v rámci ktorého na pozvanie Slovenskej samosprávy vo Vacove a jej predsedu Júliusa Alta vystúpila aj akordeónová skupina ÚSMEV z Trenčianskych Teplíc. Večierok v divadelnej sále Osvetového strediska Imreho Madácha prilákal veľa milovníkov populárnej hudby. Vystúpili na ňom o. i. Lajos Pál a jeho študenti z Pišpeku, Bálint a jeho skupina, József Borbély, Milán Révész, Zsolt Kardos, Attila Schmidt, Gábor Wéber, Zoltán Marosi, János Marosi a Ferenc Schüszler. Najväčší úspech však mala 25-členná akordeónová skupina ÚSMEV zo Slovenska. Vo Vacove sú slovenskí muzikanti známi, vystúpili tu už viackrát. V repertoári majú vážnu, tanečnú a jazzovú hudbu. Svoj program predniesli na vysokej úrovni. Nálada bola fantastická, obecenstvo ich odmenilo búrlivým potleskom, museli viackrát opakovať. Do Vacova ich odprevadil aj bývalý dubnický primátor Juraj Červinka, ktorý má veľké zásluhy na tom, že Vacov a Dubnica nad Váhom sú družobné mestá. Bol to krásny večer k čomu vo veľkom prispeli aj naši priatelia z Trenčianskych Teplíc.