V rámci dohody o spolupráci medzi Ministerstvom kultúry a školstva MR, resp. Ministerstvom zahraničných vecí MR a ich partnerskými rezortmi vo Fínsku, hlavnou realizátorkou ktorej je mládežnícka organizácia Allianssi, mohla skupina mladých Slovákov z MR zavítať do Fínska.
Maďarské ministerstvá v spolupráci s Celoštátnou slovenskou samosprávou na jar t. r. hľadali päť takých mladých príslušníkov našej menšiny, ktorí zvládnu bežnú komunikáciu v anglickom jazyku a zároveň majú slušné vedomosti o rôznych aspektoch života Slovákov v Maďarsku. Hlavným cieľom trojdňového pobytu vo Fínsku bolo oboznamovanie sa s tamojším menšinovým systémom a mládežníckou činnosťou s hlavným zreteľom na švédsku menšinu.
Na letisku v Helsinkách sme pristáli pred polnocou. Čakal nás veľmi ochotný pracovník organizácie Allianssi Chritian Wentzel, ktorý nám veľa pomáhal počas celého nášho pobytu vo Fínsku. Hneď na úvod bola zaujímavá krátka prechádzka ulicami mesta.
Druhý deň ráno sme najprv navštívili Výskumný ústav Magma, kde nám jeho vedúci Bjorn Sundell načrtol situáciu švédskej menšiny. Oboznámili sme sa s výsledkami rôznych výskumov, zaoberajúcich sa Švédmi vo Fínsku. V tomto ústave mňa osobne najviac zaujala kniha z jeho dielne, ktorá vyšla pod veľavravným titulom „Ako učiť deti v dvoch jazykoch?“ Podobné publikácie by dozaista uvítali aj v Maďarsku žijúce menšiny.
Našou druhou zastávkou bola kancelária organizácie Svenska Folktinget (Zhromaždenie švédskej menšiny), kde sme si pozorne vypočuli hlavné problémy tejto minority a načrtli sme našim hostiteľom situáciu (napr. pokročilý stav asimilácie), v ktorej sa nachádzajú Slováci v Maďarsku. Po krátkej prehliadke mesta sme zavítali do sídla Švédskej ľudovej strany, kde sme si prehlbovali nové poznatky.
Spomínané prednášky a stretnutia boli veľmi užitočné. Dozvedeli sme sa, že Švédi predstavujú vo Fínsku najväčšiu národnostnú menšinu - je ich okolo 300 000, teda 6 percent populácie. Žijú prevažne okolo Helsínk, v západnom pobrežnom regióne Ostrobothnia a na autonómnych ostrovoch Aland. Popri fínštine je v celej krajine úradným jazykom aj švédsky jazyk, pričom existujú dvojjazyčné a jednojazyčné švédske okresy. Napríklad do dvojjazyčného regiónu patrí aj hlavné mesto, kde sú takmer všetky nápisy uvedené v oboch jazykoch. Švédska ľudová strana je už od roku 1979 permanentne súčasťou vládnej koalície. Švédska menšina vydáva nielen svoje týždenníky, mesačníky a iné periodiká, ale aj denník, disponuje dvoma rádiami vo švédskom jazyku a jedným televíznym kanálom. Napriek týmto nepochybným pozitívam aj táto menšina zápasí s nemalými problémami. Počnúc debatami v parlamente o tom, či švédsky jazyk má zostať úradným jazykom, cez problémy s asimiláciou, po také praktické prekážky uplatňovania deklarovaných práv, akým je skutočnosť, že v dvojjazyčných oblastiach mnohí pracovníci úradov, nemocníc a iných verejných inštitúcií nehovoria po švédsky - i keď by to inak v zmysle zákona bolo povinné. Fínsko-švédsky model môže byť vzorom, ale príslušníci menšiny to ani tu, akože asi ani nikde inde na svete, nemajú až také ľahké.
Ďalším zážitkom pre nás bola návšteva centra po švédsky hovoriacej mládeže (Centrum Sandels), kde sa pravidelne schádza švédska mládež, precvičuje si svoj materinský jazyk, pritom sa aj naobeduje, no a poriadne kultúrne vyžije. Tomuto cieľu slúži výborne vybavená divadelná sála, vhodná na usporadúvanie koncertov či predstavení ochotníckych aj profesionálnych divadelných kolektívov.
Nasledujúci deň sme zavítali do mesta Raasepori (Raseborg), ktoré leží sto kilometrov západne od hlavného mesta. Toto mesto bolo založené vlani, administratívnym zlúčením obcí Ekenäs, Karis a Pojo. Viac ako 60 percent obyvateľov mesta tvoria Švédi (v Ekenäsi tento podiel dosahuje až 83 %), a tu sídli o. i. vojenská posádka švédsky hovoriacich vojakov. Raseborg je klenotom južného pobrežia, môže sa pochváliť 1300 ostrovmi, pozoruhodná je aj architektúra, budovy mesta boli vystavané v typickom škandinávskom štýle. Tu sme mali možnosť porozprávať sa s predstaviteľmi mesta i s členmi mládežníckej rady, s ktorými sme rýchlo našli spoločnú reč (a teraz vôbec nemám na mysli angličtinu). Trochu so závisťou sme počúvali, že oni majú svoje vlastné mládežnícke strediská a mládežnícke rady, ktoré disponujú aj patričným a dostatočným ročným rozpočtom.
Keď sme sa vrátili do hlavného mesta, po niekoľkohodinovej prehliadke sme sa navečerali v tradičnej fínskej reštaurácii, kde sme ochutnávali miestne špeciality. Ráno nás taxík zaviezol na letisko a čoskoro sme boli opäť doma - bohatší o skutočne nezabudnuteľné zážitky. Aj odvtedy sa ma mnohí pýtajú, čo bolo najzaujímavejšie u Švédov vo Fínsku. Pre mňa je to jednoznačne ich, pre väčšinových občanov možno trochu ťažko pochopiteľná, z hľadiska našich Slovákov v Maďarsku zato dobre známa tzv. dvojitá väzba, teda ich svojská identita. Viac než zaujímavé bolo, že „fínski Švédi“ sami seba vlastne ani nie veľmi definovali jednoznačne ako Švédov, ale prevažne o sebe tvrdili, že sú po švédsky hovoriaci Fíni. Snáď najviac o ich identite povie fakt, že počas medzištátnych švédsko-fínskych futbalových či hokejových zápasov Švédi vo Fínsku fandia jednoznačne Fínom. Zato miera asimilácie je tu oveľa nižšia ako v kruhoch národností v Maďarsku. Pre mladých Švédov vo Fínsku je úplne samozrejmé, že medzi sebou rozprávajú po švédsky a aj ich mládežnícke organizácie sú oveľa aktívnejšie než tie naše, dokážu oveľa efektívnejšie osloviť svojich... Ako vidno, naša cesta bola užitočná aj z toho hľadiska, že čím viac sa dozvieme o iných menšinách vo svete, tým viac budeme vedieť aj o tej našej...
