Vážení členovia Valného zhromaždenia a Predsedníctva Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), hneď úvodom svojho referátu o činnosti Ľudových novín v roku 2003 mi dovoľte ako vo svojom mene, tak aj v mene svojich kolegov, pracovníkov redakcie týždenníka Slovákov v Maďarsku aj touto cestou sa čo najsrdečnejšie poďakovať za všestrannú morálnu pomoc a finančnú podporu CSS. Z tohoročnej vládnej podpory určenej slovenským inštitúciám CSS pre našu najstaršiu inštitúciu sa podarilo získať 3.400.000,- forintov. Túto - pre nás mimoriadne vzácnu - podporu sme použili na zlepšenie vybavenia redakcie. V záujme ďalšieho skvalitnenia našej práce, ako aj spolupráce s externými spolupracovníkmi sme podporu v zmysle našej predbežnej zmluvy o použití získaných financií využili v prvom rade na zakúpenie nábytku a digitálnych fotoaparátov. V takmer polstoročnej histórii novín prvýkrát dostala redakcia úplne nové skrine, písacie stoly, stoličky a pracovné kreslá.
Ľudové noviny aj v roku 2003 sa prihovárali Slovákom žijúcim vo viac ako sto obciach a mestách, ktoré sa nachádzajú v jedenástich župách. Ako o tom svedčia uverejnené materiály, redaktori sa snažili navštíviť čím viac našich osád, zavítali do viac ako 70 Slovákmi obývaných lokalít. Samozrejme, počet akcií, na ktorých boli naši redaktori prítomní, je oveľa väčší, veď naše bázové obce a mestá pravidelne navštevovali v priebehu roka. Ak k týmto služobným cestám pripočítame aj účasť redaktorov na rôznych akciách v hlavnom meste, dostaneme úctyhodné číslo. V tomto roku bolo doposiaľ v Ľudových novinách uverejnených takmer 300 článkov našich redaktorov, vrátane externých.
Redakcia, vedená snahou o čo najdôslednejšie uplatňovanie zásad novinárskej etiky a pluralistického prístupu, ako aj v záujme ľahšej orientácie čitateľov uverejňuje príspevky s jednoznačne kritickým či polemickým obsahom podľa možnosti súčasne s odlišnou mienkou alebo stanoviskom „druhej strany“. Takúto prax si napokon vyžaduje aj jedna z hlavných zásad redigovania týždenníka Slovákov v Maďarsku, na ktorú v každom čísle upozorňuje posledná veta v tiráži: „Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru.“
Súčasná štruktúra týždenníka a rozsah jednotlivých rubrík podľa nás zodpovedajú jeho poslaniu. Vnútropolitická rubrika sa systematicky zaoberá pôsobením našich slovenských samospráv a civilných organizácii. Redakcia aj v roku 2003 kládla dôraz na otázky kultúrnej identity našej národnosti, ako aj na otázky náboženského, cirkevného života našich Slovákov. Pri redigovaní prílohy pre deti a mládež musíme brať na vedomie o. i. nedostatočnú jazykovú úroveň žiakov (ktorým robí ťažkosti nielen čítanie rôznych zaujímavých článkov, ale aj ukážok zo slovenskej literatúry pre deti a mládež). Znamená to ďalší problém, ktorý aspoň čiastočne sa snažíme riešiť publikovaním ukážok z ľudovej slovesnosti. Pri redigovaní literárnej rubriky aj v tomto roku mali prvenstvo naši domáci slovenskí literáti, spomedzi ktorých však mnohí, žiaľ, nie sú príliš aktívni, viacerí akoby úplne odmlčali. Ich „kolektívnu tvorivú krízu“ sa snažíme vynahradiť uverejňovaním ukážok z prác slovenských klasikov a súčasných spisovateľov z našej materskej krajiny a z celého „slovenského sveta“. Pravidelne uverejňujeme i recenzie a literárnu kritiku. Na predposlednej strane novín sa ustálila podrubrika pre programy slovenských televíznych staníc. Túto novinovú stranu s obľúbeným kútikom humoru v tomto roku už mesačne spestrovali i krížovky s národnostným zacielením. Výrobná lehota novín a zaťaženosť dotyčných redaktorov v Segedíne, žiaľ, naďalej znemožnili, aby sme pravidelne uverejňovali program slovenských vysielaní Maďarskej televízie a Maďarského rozhlasu. V rubrike Mozaika na 12. strane novín sme sa aj v uplynulých mesiacoch snažili maximálne využiť možnosti, ktoré vyplývajú zo zostavovania farebnej dvojstrany. Na poslednej novinovej strane uverejnené príspevky by síce tematický často zapadali do kultúrnej, resp. politickej alebo detskej rubriky, ale tam by sa nám stratila farebnosť fotografií, a tým by boli čitatelia ochudobnení.
Imrich Fuhl
šéfredaktor