Možnosť vyskúšať si vysokohorskú turistiku sme mali začiatkom augusta priamo v najmenších veľhorách. Vysoké Tatry priťahujú turistov nielen cez zimu, ale aj počas letných mesiacov. Ba leto je vhodné na to, aby sa s nimi „skamarátili“ aj tí ľudia, ktorých hory nelákajú. V najväčšej horúčave tu nájdete chládok, avšak nie zimu, veď ste bližšie k Slnku.
Na návštevu Tatier sa treba dôkladne pripraviť. Treba si uvedomiť, napríklad, že mnohé turistické chodníky majú nerovný povrch (kamene, konáre stromov, vodné mláky). Je nevyhnutné dať si vhodnú obuv a v žiadnom prípade nesmieme zabudnúť na plášť do dažďa a nepremokavý odev. Vysokohorské počasie je premenlivé. Navyše v letných mesiacoch sa najmä v popoludňajších hodinách môžu vyskytovať prehánky alebo búrky. Pri plánovaní túry si musíme uvedomiť, že časy uvedené v sprievodcoch a na turistických značkách, či informačných tabuliach, je čistý čas túry, ktorý nezahŕňa čas na oddych, fotografovanie a iné, navyše treba brať do úvahy aj fyzickú pripravenosť účastníkov túry. Všeobecne platí, že pri plánovaní túry by sa mal čistý čas navýšiť o 30 percent.
Pripravili sme sa, ako sme mohli a vybrali sme sa na lanovku do Tatranskej Lomnice, odkiaľ sme sa vybrali hore, až na Skalnaté pleso. Výhľad bol nádherný, cesta trvala sotva pol hodiny. Skalnaté pleso, pôvodne nazývané Lomnické pleso, je morénové pleso. Nachádza sa v Skalnatej doline pod južnými zrázmi Lomnického štítu. Má rozlohu 1,23ha, dĺžku 212m a šírku 85m. Z plesa vyteká Skalnatý potok, ktorý je v hornej časti doliny prevažne podzemný a na povrchu sa objavuje až nižšie v doline. V dôsledku výstavby neďalekých budov, hlavne pri stavbe lanovky, došlo k porušeniu nepriepustného podložia, takže pleso vysychá. V okolí plesa je medzistanica kabínkovej lanovky na Lomnický štít, sedačková lanovka do Lomnického sedla, observatórium astronomického ústavu SAV, hotel Encián a Skalnatá chata.
V tomto roku tu vybudovali náučný chodník pre deti spojený s milým ihriskom. Zároveň rozbehli aj detský program Tatranská divočina, v ktorom deti spoznajú veľhory pomocou medveďa Kuba, orla Karola, kamzíka Pirina a svišťa Jurka. Zo Skalnatého plesa sme sa pustili pešo dole až do Tatranskej Lomnice. Dole sa ide ťažšie, to je známe, ale že nám bude trvať cesta osem hodín, to nikto nepredpokladal. Hoci sme išli spolu celá rodina (teda aj troj- a päťročné deti), cítili sme sa výborne a budeme mať na Tatry pekné spomienky.
K týmto pekným spomienkam pribudli ďalšie v Zakopanom. Na poľskej strane Tatier je iný život. Intimitu vysokohorských turistických ciest tu vystrieda mesto plné života s množstvom mestských aktivít. „Hlavnou ulicou“ Zakopaného sú Krupówki, asi kilometer dlhá pešia zóna, kde sa striedajú obchody, reštaurácie, kaviarne, cukrárne, diskotéky. Aj pri zlom počasí sa tam prechádzajú stovky návštevníkov a evidentne sa nenudia. V reštauráciách môžete ochutnať pivo s malinovým sirupom, jedlá na grile a placky s hubovou náplňou. Domov si turisti kupujú oštiepky, ktoré predávajú z jednotne pripravených vozíkov. Život v Zakopanom je naozaj čulý a preto sa mnohí cítia príjemnejšie na slovenskej strane Tatier, kde je menej áut a lepšia možnosť na ozajstný oddych.
