Stredisko pre ekologickú výrobu v Selenči v spolupráci s Poľnohospodárskou fakultou v Novom Sade a SPU v Nitre pri príležitosti Svetového dňa potravín a Medzinárodného roka biodiverzity usporiadali IV. Fórum pre ekologickú výrobu Selenča 2010.
Svojrázna Slovákmi osídlená dedina v juhozápadnej Báčke - Selenča, oslávila pred dvomi rokmi 250. výročie príchodu prvých evanjelikov pochádzajúcich zo stredného Slovenska. O dvanásť rokov neskôr sa k nim pridala skupina katolíckych Slovákov, ktorá sem prišla zo západného Slovenska. Stalo s to v roku 1770, kedy sa zo Selenče do Starej Pazovy v Srieme odsťahovalo 71 evanjelických rodín a na ich miesto prišlo 124 katolíckych rodín. Odvtedy je táto slovenská dedina v celej Vojvodine jediná, v ktorej žijú vo veľkom počte obe spomínané konfesie Slovákov. V jednej časti dediny si postavili domy evanjelici a v druhej katolíci. Obidve vierovyznania majú svoje kostoly a rozpoznávajúcim znakom je aj ich rozdielne nárečie, priezviská a u žien aj úprava účesov. Kým v začiatkoch osídľovania sa objavovala medzi oboma konfesiami animozita, tá rokmi spolunažívania sa stratila. Selenčania už roky žijú v zmiešaných manželstvách, vedľa seba v pokoji pracujú, rozvíjajú slovenskú kultúru, chránia si svoju identitu a spoločné kultúrne dedičstvo svojich predkov.
Po niekoľkých rokoch usadenia mali už po svojom boku slovenských učiteľov a farárov, ktorí sa starali o ich duchovný život a materčine. Medzi takéto osobnosti tu patril aj učiteľ a spisovateľ Ján Čajak starší, ktorý sem prišiel za učiteľa v roku 1893 a jeho syn spisovateľ Ján Čajak ml. sa tu roku 1897 narodil. O dedičstvo slovenských predkov sa tu stará Združenie pre zachovávanie kultúry, tradícií a umenia a jeho príslušné sekcie. Na poli kultúry medzi najznámejších sa zaraďuje Komorný spevácky zbor Zvony so svojou slovenskou zborovou hudbou pod vedením Juraja Súdiho a Renáty Súdiovej, Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára, ktorý je aj usporiadateľom Festivalu Zlatý Kľúč, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie hudobné festivaly Slovákov v Srbsku. Dobre si počína aj známa rocková skupina Maks. V športovej oblasti najstaršiu tradíciu má Futbalový klub Kriváň Selenča. Dôležitým informátorom obyvateľov je v dedine sídliace štúdio Rádio Báčka. Slovenský kolorit dediny vyjadrujú popri krojoch aj priečelia domov, na štítoch s menami ich majiteľov a názvy ulíc s menami významných slovenských osobností J. Kollára, S. H. Vajanského, M. R. Štefánika, Ľ. Štúra, J. Čajaka...
Zo starých remesiel je tu vo veľkom počte rozšírené metliarstvo. Výrobou metiel sa tu zaoberá takmer tridsiatka ich výrobcov, ktorí spolu vyrobia viac ako milión metiel, čo je druhé miesto v Európe. Najväčším podnikom v Selenči je Slovan Progres a Zdravo Organic. Slovan bol založený z iniciatívy Juraja Bocku pred tridsiatimi rokmi ako stavebno-remeselnícke družstvo. Teraz je motorom hospodárskeho rozvoja obce, keď spoločne s akciovou spoločnosťou Zdravo Organic trvalo zamestnáva 250 ľudí a ďalších 150 ako sezónnych zamestnancov. Pred osamostatnením Zdravo Organic jeho stavebno - výrobno - obchodnou náplňou bolo aj poľnohospodárstvo, spracovanie ovocia a zeleniny a pohostinstvo. Pred tromi vznikla dcérska spoločnosť Slovan Progres s názvom Zdravo Organic, ktorá je teraz akciovou spoločnosťou. Zameriava sa na výrobu ovocia a zeleniny, ich spracovanie a obchod, čím prevzala aj náplň, ktorý dovtedy mal Slovan. Vo svojej modernej továrni vyrába kompóty, marmelády, džemy a lekváre, ako aj šaláty v sladkokyslom náleve a ajvár. Lisovaním ovocia a zeleniny vyrába stopercentné šťavy bez dodávania cukru a vody. Továreň má technológiu najnovšej generácie, čím spĺňa všetky zákonné požiadavky a tiež požiadavky štandardov ochrany zdravia spotrebiteľov. V roku 2007 uviedli do prevádzky novú chladiareň - mraziareň na prijímanie, skladovanie, spracovanie a odbyt konvenčného a organického ovocia a zeleniny. Všetky výrobky vychádzajúce z liniek sú pravidelne kontrolované v Inštitúte pre potravinárske technológie v Novom Sade a každý výrobok vlastní test o potvrdení kvality. Výrobný program pod názvom Zdravo - Organic - výroba a spracovanie biovýrobkov vlastní všetky certifikáty potrebné na vývoz svojich výrobkov do krajín EÚ. Slovan Progres a Zdravo Organic sú sponzorsky zapojený do každej akcie, ktorá sa v dedine koná a rovnako podporujú aj ďalšie aktivity vojvodinských Slovákov.
Slovensko v rámci rozvojovej pomoci formou projektov a grantov významne pomáha Srbsku aj v oblasti organického poľnohospodárstva. V tomto smere treba spomenúť, že už dlhšiu dobu sa na spoločných projektoch zúčastňuje aj SPU v Nitre. Vlani vďaka prostriedkom Slovak Aid vznikol v Selenči prvý ekologický sad jabloní v Srbsku a ďalší čerstvo vysadený menej známym ovocím hurmikaki na tom istom mieste sa tiež dobre ujal. Selenča sa takto vo Vojvodine stáva priekopníkom pestovania ekologických plodín, čo vhodne zhodnocuje vo svojej modernej fabrike. Ich biovýrobky dostať už aj v niektorých obchodných reťazcoch na Slovensku.
Nie je preto prekvapujúce, že Stredisko pre ekologickú výrobu v Selenči, pod vedením Jozefa Gašparovského v spolupráci s Poľnohospodárskou fakultou v Novom Sade a SPU v Nitre, pri príležitosti Svetového dňa potravín a Medzinárodného roka biodiverzity usporiadali v posledné septembrové dni IV. Fórum pre ekologickú výrobu Selenča 2010. Prvý deň v sále Domu kultúry patril konferencii o ekologickom poľnohospodárstve. Prednášatelia z Poľnohospodárskych fakúlt v Novom Sade, Zemune, SPU v Nitre, Nemeckej organizácie pre technickú spoluprácu GTZ, ÚKSÚP v Bratislave, Národnej botanickej záhrady v Kyjeve a Výskumného ústavu potravinárskeho v Bratislave sa vo svojich vystúpeniach zaoberali marketingom ekologického poľnohospodárstva, jeho súčasným stavom a rozvojom vzdelávania, organizáciou a životaschopnosťou. Neobišli ani výsledky výskumu trhu biopotravín a ich kvalitou, ktorá je podmienkou dovozu do krajín EÚ. Zo Slovenska k tejto téme prednášal Stanislav Šilhár z VÚP a Juliana Schlosserová z ÚKSÚP-u v Bratislave.
Kým v sále Domu kultúry prebiehali prednášky, na jeho nádvorí bola výstava výrobkov ekologického poľnohospodárstva, na ktorej sa zúčastnili poprední výrobcovia z celej Vojvodiny. Medzi nimi nechýbal ani 35-ročný Slovák z Kysáča Vladimír Vozár, ktorého rodičia sa začali zaoberať zeleninárstvom v roku 1987. V roku 1990 začali spolupracovať s profesorom Brankom Lazičom z Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade o ekologickom pestovaní zeleniny. V tom istom roku začali na ploche 0,5 ha pestovať zeleninu organickým spôsobom. Dnes ju už pestujú na ploche 20 ha a na nej dorábajú 60 druhov zeleniny a v skupine šalátov až 80 druhov. Aj v Selenči tento mladý pestovateľ vystavoval niekoľko druhov zeleniny, medzi nimi japonské jahody, japonské reďkovky, špicatú kapustu, biely baklažán, japonskú tekvicu hokkaido a ďalšie známe a menej známe zeleniny. V okrúhlom stole o biodiverzite a ekologickom poľnohospodárstve sa zo Slovenska zúčastnil Ján Brindza a Mária Kadlečíková z SPU v Nitre.
Druhý deň patril III. Festivalu tradičných jedál a turistiky vidieka a prednášateľom, ktorí sa podelili s účastníkmi so skúsenosťami z tejto oblasti. Zo Slovenska odznela prednáška o rodinnej ekologickej farme Mašekov mlyn v Hornom Ohaji pri Vrábľoch. Na festivale tradičných jedál prevládali výrobky domácej selenčskej kuchyne. Tu svoje kuchárske majstrovstvo predviedli najmä Slovensky Anna Valentová, Mária Javorníková, Anna Strehárska, Zuzana Zoláreková, Vesna Langová, Zuzana Čapeľová a Alžbeta Provodovská. V ich ponuke v ľudovom štýle upravených stoloch prevládali závinové koláče, šišky, makové opekance, „herovky“, „štanglice“, rezance s kapustou, tvarohom, slaninou a rôzne zákusky... Na druhej strane muži zase pripravili chutný guláš a kotlíkovú fazuľovú polievku. Interiér výstavného a festivalového priestoru zdobili ľudové tkaniny a výšivky so slovenskými motívmi a bábiky oblečené do krojov. Nechýbali ani ukážky tradičnej výroby cirokových metiel. Návštevníci okrem poučenia mali možnosť pochutnať si na tradičných jedlách, charakterizujúcich aj ľudovú stravu prvých Selenčanov.
Selenčská národopisná izba má priestor na galérii Domu kultúry. Už 27 rokov zbiera do nej vzácne kroje, duchny, vankúše, výšivky a ďalšie množstvo dobových predmetov a dokumentov Etno sekcia, ktorej predsedníčkou ja Viera Strehárska. Spoločne s ďalšími zapálenými členkami - Máriou Cechmajsterovou, Alžbetou Krajčíkovou, Annou Zolárekovou - strážkyňami selenčskej minulosti boli prítomné v tomto etnomúzeu, aby hosťom z domova a zahraničia, prítomným na medzinárodnom podujatí venovanom Svetovému dňu potravín a Medzinárodného roka biodiverzity ukázali kultúrne dedičstvo ich predkov a sprevádzali ich po jednotlivých expozíciách. Návštevníci tu okrem iného mohli vidieť nábytok z konca 19. a začiatku 20. storočia, pitvor s ozdobnými maľovanými taniermi, selenčskú kuchyňu, rôzne doplnky, staré tlače a expozícia z rodinného archívu Jána Čajaka st. Jeden - dva razy do roka dvadsiatka zapálených žien pre ľudové tradície zorganizuje inú výstavu. Doteraz tu boli výstavy Od konôp po plátno, selenčská svadba, krstiny, selenčský receptár, čepce, zástery, oplecká a aktuálne nainštalovaná výstava Selenčské kroje. Predstavené a účastníkmi podujatia hojne navštívené národopisné zvláštnosti Selenče týmto dobre zapadli aj do hlavnej náplni medzinárodného podujatia o ekologickom poľnohospodárstve.
