Už prví slovenskí usadlíci v Malom Kereši priniesli so sebou vinič a na ploche jedného katastrálneho jutra založili vinice, rozsah ktorých sa neustále zväčšoval, takže začiatkom 19. storočia pestovali hrozno na 750 jutrách. Dnes sa toto územie volá Stará vinica.
Gazdovia pre vlastnú potrebu už vtedy vysádzali medzi viničnými aj ovocné stromy, hoci vrchnosť to nepovoľovala. Toho času na viniciach ešte nestavali pivnice, takže každý odnášal úrodu domov, prípadne jednu sedminu povinne odovzdal pánovi na Trhovom námestí. Zvyšok mohol skonzumovať, prípadne predať vrchnosti. Pokiaľ mráz a živelné pohromy nezničili úrodu, pracovití Kerešania sa nemuseli ponosovať na nedostatok. Po celý rok pracovali v chotári a kde len mohli, zakladali ďalšie vinice, pričom najvďačnejším a najprimeranejším miestnym produktom bola kadarka. Koncom predminulého storočia Malý Kereš obopínali vinice a vďaka obchodu s vínom sa podstatne zmenila aj podoba mesta, začalo sa jeho spriemyselňovanie a vzrastal aj počet obyvateľov: kým v roku 1869 tu žilo 6 510 osôb, v roku 1930 počet tunajšej populácie dosiahol 13 000. (Dnes je vyšší iba o 2 000.)Najväčšími nepriateľmi pestovateľov boli kruté zimy, jarné mrazy, letné krupobitia a peronospóra. Čas oberačiek spočiatku určovalo predstavenstvo obce; v práci si navzájom pomáhali príbuzní a známi a kto dorábal hrozno na veľkej rozlohe, obyčajne si zjednával aj nádenníkov. Nevyhnutnou súčasťou oberačiek v polovici minulého storočia boli oberačkové sprievody a záverečné plesy, ktoré dnes opäť prežívajú svoj rozkvet. Na týchto sprievodoch mládenci v bielych širokých gatiach sa aj niekoľkokrát prehnali hlavnou ulicou obce až po krčmu Tapasztó; jeden z nich v čiernom - to bol zbojník -, ktorého ostatní naháňali. Potom nasledovali ozdobené vozy, dievčatá v slovenských krojoch, ktoré šatkami mávali divákom postávajúcim pozdĺž ulice, spievajúc slovenské piesne. Medzitým na vozoch ozdobených strapcami vína mladuchy ponúkali zo súdkov kvalitnú kerešskú Kadarku. Na konci sprievodu vystrájali mládenci v roztrhaných šatách, tváre pomazané sadzami. Ples sa začínal v krčme Tapasztó, v miestnostiach dekorovaných strapcami hrozna, nad ktorými bdeli dievčatá a chlapci, aby ich nerozkradli začiernení "zlodeji". Zábava, tanec a rečňovanie trvali do samého rána. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch opäť ožili tieto tradície, ako napríklad v roku 1969, keď v osvetovom dome usporiadali detský oberačkový karneval, po ktorom nasledovali predstavenia ľudového tanca a hudby na nádvorí gymnázia a napokon oberačkový ples.
Tohto roku už dvanásty raz vybubnovali znovuzrodené kerešské oberačky a Slovenské národnostné dni, ktorých hlavnou pozoruhodnosťou bol sprievod dekorovaných vozov a jazdcov vypravený z Kerešskej čárdy.
(bod - k)