História jarmokov na Slovensku siaha do XI. storočia. Každé väčšie mesto pokladalo už oddávna za dôležité raz alebo dvakrát ročne usporiadať toto veľkolepé podujatie, ktoré pritiahlo okrem domácich aj záujemcov zo širokého okolia.
V Rožňave sa konajú jarmoky od XVIII. storočia. Vtedy sa tu značne rozšírili cechovníctvo a remeselníctvo. Jarmoky boli vynikajúcou príležitosťou pre odborníkov na prezentáciu a popularizáciu svojho tovaru. Postupom času - najmä úpadkom cechovníctva - však stratili svoj význam a časom celkom zanikli. Tradíciu jarmokov obnovilo vedenie mesta Rožňavy v roku 1983. Odvtedy ich usporadúvajú v prvej polovici septembra a sú významnou spoločenskou atrakciou mesta. Privábia aj veľa turistov a mnoho vzácnych hostí z okolitých krajín, predovšetkým z družobných miest Rožňavy. Takto tam už roky prichádzajú poslanci Samosprávy V. obvodu Budapešti, predstavitelia Mestského úradu v Szerencsi, s ktorými má Rožnava dlhoročné priateľské styky a početní podnikatelia. V tomto roku prvýkrát v histórii existencie Slovenskej samosprávy V. obvodu Budapešti mohla byť členkou delegácie V. obvodu vedenej vicestarostom Károlyom Karsaim aj jej predsedníčka Karola Klauszová.
Slávnostné otvorenie XXIV. Rožňavského jarmoku sa konalo 7. septembra na Námestí baníkov v historickom centre mesta. Na javisku sa ako prvý prihovoril primátor mesta MUDr. Vladislav Laciak, ktorý privítal všetkých predstaviteľov partnerských miest Rožňavy (Budapešť, Szerencs, Bačka Topla, Český Těšín a Cieszyn z Poľska) a ďalších vzácnych hostí, vrátane obyvateľov mesta. Potom priblížil históriu mestských jarmokov a zaželal pohodu, dobrú zábavu a pekné počasie počas trojdňového podujatia. Viceprimátor mesta Ferenc Kardos zdôraznil, že v zjednotenej Európe je veľmi dôležité, aby sa ľudia navzájom stretávali, vytvárali si družobné styky a navzájom navštevovali svoje podujatia, zabávali sa a odovzdávali si skúsenosti. Ďalej priblížil históriu vzniku samotného baníckeho mesta a jeho mena (podľa povesti sa odvodzuje od zlatej trojruže).
Po spustení rožňavskej hymny sa na Strážnej veži - symbole mesta - objavila vlajka trhov a tým bol jarmok oficiálne otvorený. Na pódiu sa rozbehol bohatý, tri dni trvajúci kultúrny program a aj predavači otvorili svoje stánky s najrôznejšími druhmi tovarov. Našli sa tam tradičné slovenské drevené, hrnčiarske a syrové výrobky, prekrásne teplé kožušiny, topánky, rôzne druhy oblečenia a hračky. Nechýbali však ani výborné jedlá, miestne špeciality ako napr. gemerské guľky, nové víno, pivo a iné občerstvenie. Proste vytvorila sa pravá jarmočná nálada.
Kým sa miestni záujemcovia v pohode zabávali, zahraničné delegácie spolu s domácimi predstaviteľmi čakala náročná konferencia pod názvom „Spolupráca partnerských miest v Európe“. V rámci nej odzneli referáty o rôznych európskych projektoch zameraných na uvedenú tému, predstavili Euroregión Slaná - Rimava, odovzdali skúsenosti z rôznych už realizovaných spoločných a individuálnych projektov a pripravili smernice plánovaných spoločných aktivít. Konferencia sa skončila multilaterálnymi rokovaniami, počas ktorých predsedníčka Slovenskej samosprávy V. obvodu Budapešti priblížila činnosť tohto poslaneckého zboru, jeho spoluprácu s obvodnou samosprávou a nadhodila možnosti medzinárodnej spolupráce v rôznych sférach spoločenského života.
Druhý a tretí jarmočný deň sa už niesli v duchu neviazanejších programov. Rokovania nadobudli skôr priateľský charakter a počas spoločných programov sa zblížili desiatky ľudí zo štyroch európskych štátov. Zaujímavým spestrením oficiálnych programov boli okrem potulovania sa medzi stánkami aj detské tvorivé dielne, návšteva výstavy fotografií Števa Kesiho, miestneho baníckeho múzea a ďalšie atraktivity.
Tisícky návštevníkov rožňavského jarmoku boli dôkazom toho, že aj v dnešných časoch je záujem o jarmoky, nehovoriac o tom, keď je takéto podujatie príležitosťou na oficiálne a menej viazané mítingy predstaviteľov rôznych európskych krajín žijúcich v podobných pomeroch, s podobnými starosťami a radosťami.