Deň baníkov v Číve ● Už len spomienky...
Viacerým účastníkom Dňa baníkov v Číve (Piliscsév) pekná slávnosť pri miestnom baníckom pamätníku pripomínala našu slovenskosť v tom horšom zmysle slova.
„Ak sa nestane zázrak, skôr-neskôr aj na svojich Slovákov budeme už len takto spomínať“ - vraveli sme si naozaj len napoly žartom, veď všetci vieme, ako je to s nami...
Baníctvo a život, našich Slovákov majú zato aj iný rozmer. Ako v nejednom regióne krajiny, aj v Pilíši až donedávna zamestnávali bane mnohých miestnych Slovákov. Snáď stačí pripomenúť uhoľný revír pri Dorogu, vrátane bane Lencsehegy v chotári Kestúca, ktorá ťažila najlacnejšie hnedé uhlie v Maďarsku. Napriek pomerne efektívnej ťažbe sa aj tunajšia produkcia v nových hospodárskych podmienkach čoraz ťažšie speňažovala, a tak napokon pred štyrmi rokmi baňu zatvorili.
58. Deň baníkov v Maďarsku sa teda aj v Číve niesol v znamení spomínania. 30. augusta v mene usporiadateľa slávnosti, obecnej samosprávy, jej početných účastníkov pozdravila starostka Mária Nagyová, ktorá vyzdvihla potrebu uctievania si vlastných tradícií, vrátane baníckych, a vzdávania úcty predstaviteľom tohto ťažkého remesla. Jej slová rezonovali aj v slávnostnom príhovore predsedu Zväzu baníckych odborov. Ferenc Wágner poukázal na to, že v každej z okolitých lokalít postavili buď banícky pamätník, alebo zriadili pamätnú izbu či výstavu. Zároveň kritizoval unáhlené a predčasné pozastavenie ťažby uhlia, ku ktorému došlo - až na dve výnimky (Orosláň a Matru) - prakticky v celej krajine.
Na slávnosti vystúpil s príležitostnými piesňami Páví krúžok zo Šárišápu a Spevácky zbor dôchodcov z Čívu. Program, ktorý sa skončil kladením vencov, spestrili recitácie baníckych veršov miestneho dvojjazyčne tvoriaceho Štefana Bendura v podaní M. Bakonyiovej a J. Csabaiho.