Okrem nízkych cien nehnuteľností v maďarskej obci Rajka je pre Slovákov, ktorí sa tam čoraz častejšie presťahovávajú, lákadlom aj nižšia sadzba dane z pozemku v Maďarsku než
na Slovensku. V obci s asi 3000 obyvateľmi v súčasnosti žije vyše 500 Slovákov.
Slováci v Rajke vlastnia 160 z celkovo 900 miestnych nehnuteľností a o etnickom napätí nemôže byť ani reč, tvrdí starosta obce Lajos Bazsó. Podľa starostu napätie medzi Slovákmi a Maďarmi má historické korene, no na živote v Rajke, vzdialenej len tri kilometre od Bratislavy, sa to neprejavuje vôbec. „Hľadáme to, čo nás spája. V tomto sme v našej obci urobili obrovský krok.” Rajku pritom označil za vzor pokojného spolunažívania. „Celý rad politikov by mohol prísť k nám, aby to videli,” zhrnul s tým, že ak sa ojedinele vyskytnú v obci problémy, ide skôr o to, že noví majitelia domov, ktorí prichádzajú z panelákov v mestách, si niekedy ťažšie zvykajú na život na vidieku. Vôbec pritom nejde o národnosť. „Taký problém by mala aj rodina, ktorá sa sem presťahuje z desiateho poschodia v paneláku v Budapešti.” Do obce sa pritom v posledných rokoch neprisťahovávajú len Slováci, ale aj Nemci, Rakúšania, Švajčiari a dokonca aj Američania, informoval Bazsó. Ako ďalej starosta uviedol, stále prebiehajúcu vlnu sťahovania predovšetkým mladých rodín zo Slovenska dnes miestni hodnotia ako prospešnú aj z hľadiska vzhľadu obce. Mladé rodiny si staršie objekty buď zrekonštruovali, alebo postavili nové. V súčasnosti je tam pripravených asi 300 pozemkov v rámci budúcej urbanizovanej zóny mimo centra obce. Do obce by mali ešte tento rok začať premávať dve autobusové linky v jedno- alebo dvojhodinových intervaloch. Vlakové spojenie obec má od jari. Podľa prieskumu zo začiatku tohto leta o trhovej atraktívnosti lokalít v okolí Bratislavy vyplynulo, že najdrahší je severozápad mesta, kde sa parcely predávajú priemerne v cene 175 eur (5272 Sk) za meter štvorcový, vrátane všetkých poplatkov, kým najlacnejší je juhovýchod mesta, kde sa cena pohybuje okolo 90 eur (2711 Sk) za meter štvorcový. „Tieto sú najmenej likvidné,” objasnil Peter Sitányi z konzultantskej spoločnosti Sitcon, ktorá prieskum robila. Na juhu mesta však zaznamenali najlikvidnejšie pozemky, dodal. „Ide o pohraničnú oblasť s Maďarskom, obce Rajka, Rusovce a Jarovce.” Najnižšie ceny pozemkov sú v Rajke a okolí, čo si starosta obce nevysvetľuje horšou infraštruktúrou v porovnaní s ostatnými lokalitami okolo Bratislavy. „Celá naša obec má vybudované inžinierske siete,” argumentuje. Domnieva sa, že hlavnú úlohu v tomto skôr zohráva hustota rôznych komunikačných sietí, napríklad železníc a ciest, rovnako aj atraktívnosť prostredia, teda aj to, aký výhľad sa ľuďom ponúka z okna. „Je to vzdialenejšie od železničných staníc a ani ten výhľad nie je taký... (ideálny),” povedal.
Maďarská akadémia vied spolu s primátormi a starostami začala skúmať vplyvy sťahovania občanov SR do prihraničných oblastí západného Maďarska. Do Mosonmagyaróváru, Rajky a Dunakiliti sa nasťahovalo v ostatných rokoch množstvo rodín z Bratislavy a jeho okolia. Tento proces sa začal už pred 10 rokmi a v budúcnosti možno očakávať nárast počtu prisťahovalcov. Už teraz je preto dôležité zamyslieť sa nad tým, ako budú maďarské mestá a obce zabezpečovať vzdelávanie slovenských detí, alebo akým spôsobom bude možné riešiť problémy týkajúce sa daní. Zástupcovia Maďarskej akadémie vied (MTA) rokovali s maďarskými a slovenskými starostami a primátormi prihraničných miest a obcí, s ktorými spustili spoločný ročný program, v rámci ktorého budú zúčastnené samosprávy spoločne skúmať výhody a nevýhody tohto javu. Do Mosonmagyaróváru sa doposiaľ prisťahovalo takmer 50 rodín zo Slovenska, mesto teraz stojí pred množstvom nových výziev. Server ingatlanmagazin.com cituje starostu Rajky Lajosa Bazsóa, ktorý si položil otázku, čo sa stane, keď počet prisťahovalcov bude vyšší než domácich. Slovenskí občania podľa jeho slov dane neplatia v Maďarsku, ale verejné služby využívajú. „Ich základným právom by malo byť aj využívanie zdravotníctva a vzdelávania. Zatiaľ to ešte nepožadujú, ale ak proces prisťahovania bude pokračovať, potom to skôr či neskôr spôsobí problémy,” povedal. Vlnu prisťahovania do Maďarska spustil rast cien nehnuteľností v Bratislave po začatí hospodárskeho rozmachu slovenského hlavného mesta. Podľa L. Bazsóa v Rajke žije niekoľko stoviek zahlásených slovenských občanov a niekoľko stoviek nezahlásených. V obci je pomer slovenských občanov už 20-percentný, aj keď polovica z nich má materinský jazyk maďarský. Starosta obce Dunakiliti Sándor Szokoli tvrdí, že prisťahovalecký proces sa nezastaví. V obci s 1900 obyvateľmi býva oficiálne 123 cudzincov, z nich 87 je Slovákov. V skutočnosti je ich viac, kúpili dovedna 54 nehnuteľností, dodal.
„Dom v Dunaszigete sme kúpili pred dvoma rokmi a využívame ho najmä na rekreáciu. Je to niečo úplne iné ako veľkomesto a myslím, že aj miestni nás prijali veľmi dobre,“ hovorí Zoltán Vass, ktorý trvalo žije a pracuje v Bratislave. Na rovnakej ulici v Dunaszigete žijú ďalšie štyri slovenské rodiny. „Tento proces neostáva bez následkov. Počas niekoľkých rokov môže úplne zmeniť život ľudí na oboch stranách hraníc,“ píše sa v spoločnom projekte Maďarskej akadémie vied, Západomaďarského vedeckého inštitútu a slovenského Fórum inštitútu pre výskum menšín, ktoré sa rozhodli si na bratislavskú migráciu posvietiť. „Vybrali sme tri maďarské a tri slovenské obce, kam sa Bratislavčania najčastejšie sťahujú. Úlohou bude preskúmať pozitíva a negatíva procesu a nájsť riešenia problémov, ktoré trápia obce už dnes,“ hovorí Károly Tóth, riaditeľ šamorínskeho Fórum inštitútu. Protipólom výskumu majú byť slovenský Šamorín, Vojka a bratislavská časť Podunajské Biskupice, kam sa v poslednom čase tiež sťahuje množstvo Bratislavčanov. Odborníci na regionálny rozvoj budú do konca budúceho leta v spolupráci so starostami a primátormi maďarských pohraničných miest sledovať rastúcu krivku Slovákov a hľadať spôsob, ako uľahčiť život v samotnej obci. „Samospráva ani verejný sektor zvyčajne nie sú na takéto zmeny pripravené. Náš projekt, na konci ktorého dostanú akčný balík riešení, im má pomôcť sa so zmenami flexibilne vyrovnať,“ dodáva Tóth s tým, že prvé výsledky regionálneho slovensko-maďarského projektu zverejnia už v marci.
Sťahovanie sa Slovákov do maďarských (a rakúskych) obcí susediacich s Bratislavou patrí medzi svetlé stránky globalizácie a členstva v únii. Nejde len o vznešené ideály, ako prelínanie kultúr a spoznávanie susedov (najlepší liek proti nacionalizmu). Do únie chcela väčšina ľudí najmä preto, aby žila lepšie a do takého Mošoňu sa sťahuje z rovnakého dôvodu. Kúpi si dom za primeranejší peniaz, nakúpi lacnejšie každodenné potreby a väčšinou skúsi lacnejšie a kvalitnejšie služby než v Bratislave a na Slovensku, kde veľa obchodníkov a remeselníkov mentálne zotrváva v socializme a príliš si zvyklo na to, že vážený zákazník inam ísť aj tak nemôže. Je to úplne v poriadku, každé rozšírenie možnosti voľby je užitočné a má spätnú väzbu - konkurencia spoza hraníc tlačí na zlepšenie služieb a zníženie cien doma. Bez nej by sme sa ich asi nikdy nedočkali. Kampaň slovenských obchodníkov, presviedčajúcich spoluobčanov na nákupy doma apelom na vlastenecké city, je dosť pokrytecká. Kde bolo ich vlastenectvo, keď tých istých ľudí nútili platiť výrazne vyššie ceny než kilometer za čiarou (dávno pred poklesom kurzu okolitých mien, na ktorý sa odvolávajú)? Celý proces, samozrejme, prináša aj problémy. Ak napríklad začnú slovenskí občania v maďarských obciach, kde bývajú, ale neplatia dane, masovo využívať verejné služby, na ktoré neprispievajú, môže to obciam spôsobiť finančné problémy. To však v princípe nie je nič nové, riešia to aj Bratislave blízke obce na Slovensku. Nie je to nič, čo by sa nedalo riešiť rozumne a najmä bez nacionálnych emócií. Alebo napríklad tým, že svoje dane zníži aj Maďarsko a pre Slovákov už nebude výhodné komplikovane žiť v jednom štáte a platiť dane v inom. Tlak konkurencie by sa opäť prejavil pozitívne, len opačným smerom.