Cestou domov z Pálházy, zo Dňa Slovákov v Maďarsku, sme sa zastavili vo vinárskej dedine Tállya, aby sme ochutnali tokajský mok a aby sme sa prešli po obci, ktorá získala svoj názov po valónskych (francúzskych) osídlencoch v XIII. storočí, po vpáde Tatárov.
Ide o francúzske slovo „taille” (rúbanisko). Predpokladá sa, že osídlenci pred sadením viníc vyklčovali húštinu v stráni.
Vystúpila som z autobusu na hlavnej ulici, pred starou budovou, na ktorej som uvidela pripevnenú tabuľu s textom: „Na pamiatku Františka Rákócziho II.”. Neskôr som sa dozvedela, že Tállya sa stala sídlom Rákócziovskej rodiny až po porážke povstania v rokoch 1703-1711. Okoloidúci ma oslovil a porozprával mi, že túto budovu darovali istému českému šľachticovi za jeho zásluhy v potlačení Rákócziho oslobodzovacieho boja. Jemu môže obec ďakovať, že v katolíckom kostole, ktorý stojí oproti budovy, sa nachádzajú obrazy dvoch českých svätcov.
Katolícky kostol je veľký, má na juhozápadnej stene gotické okná. Podľa toho si myslím, že chrám stavali v stredoveku. Vidieť, že viackrát ho prebudovali. Bočná loď má dnes barokové oblúky. Dveraje vyrobil „Mihály Crasznyik r. 1712” - oznamuje veriacim vrytý text na čelnom dreve. Obrazy dvoch svätcov sa nachádzajú na vedľajších oltároch. Vľavo je svätý Václav, české knieža z rodu Přemyslovcov, neskorší svätec a hlavný patrón Čiech. Na obraze Václav žne. Z legendy vieme, že on sám so svojimi pážatami zožal, vymlátil a mlel obilie na oltárnu sviatosť. Podobne sám oberal a lisoval hrozno na omšové víno. Nečudo teda, že sa stal aj v našej krajine ochrancom viníc. Oberačka sa začína každý rok na deň svätého Václava. Z opisu histórie kostola som sa dozvedela, že v Tállyi už 200 rokov v tento deň okrášľujú kostol strapcami hrozna a kvetmi.
V druhom vedľajšom oltári možno vidieť obraz sv. Jána Nepomuckého, jedného z patrónov Čiech. Mučeníka katolíckej cirkvi zavraždili, lebo odmietol porušiť spovedné tajomstvo. Jána Nepomuckého utopili, zhodili ho v Prahe do Vltavy z Karlovho mosta. Je patrónom pri prírodných pohromách a povodniach, ochraňuje lodiarov, vodných mlynárov, rybárov, baníkov, najmä soľných baní a dusiacich sa ľudí (vďaka spôsobu jeho smrti). Jeho vyobrazenie možno nájsť na mnohých miestach, predovšetkým na mostoch. Podľa legendy vltavskí rybári našli jeho telo po smrti s piatimi Kristovými ranami či písmenami latinského tacui (mlčal som). Preto ho často zobrazujú s biretom na hlave a piatimi hviezdami okolo nej. Nevyzradenie spovedného tajomstva je symbolizované prstom na ústach. Sv. Ján Nepomucký má vďaka jezuitským misiám dobré meno po celom svete, predovšetkým v Bavorsku. Je patrónom Čiech a Bavorska.
Webová stránka obce nespomína žiadneho českého majiteľa v oblasti Tállye. Zemplínske majetky Rákócziho, medzi nimi Tállyu, dostal princ Donald Leopold Trautson, komorník Jozefa I. Neskôr sa dostala obec do vlastníctva princa Ferdinanda Brenenheima, ktorý mal majetky aj v Bavorsku. Predpokladám, že kult českých svätcov v Tállyi pochádza teda nie od českých, ale od bavorských pánov zemplínskej oblasti.
Vedľa kostola je stará budova základnej školy, pred ktorou - ako skoro v každej dedine v Maďarsku - stojí pomník obetí 1. svetovej vojny. Podišla som bližšie, aby som prečítala mená zosnulých vojakov. Na veľké prekvapenie som zbadala kopu slovenských mien popri maďarských a asi valónskych priezviskách. Zo 131 zosnulých vojakov má 54 slovenské priezvisko. Z toho predpokladám, že 41% vojakov z Tállye v rokoch 1914 až 1918 bolo slovenského pôvodu. Na pomníku stojí táto veta: „Milovať vlasť sa naučte od nás!” Ich potomkovia v 2. svetovej vojne dokázali, že sa naučili: z tejto obce zomrelo na fronte 69 vojakov. Medzi nimi 21 slovenského pôvodu (30 %). Informácie som brala z dvoch menších kameňov, postavených za veľkým pamätníkom I. svetovej vojny. Na ukážku uvádzam pár slovenských priezvisk, v takom pravopise, ako to zaznamenali na kameňoch:
Biloveczki, Biszkup, Bucsák, Budi, Bisztriczki, Bányiczky, Bazsek, Cservák, Csajkovics, Dromovszky, Fercsák, Gribovszki, Henyecz, Hopotovszky, Hudák, Hupka, Jakubovics, Kalina, Kaplonszki, Kisely, Kolyonkovszky, Koreny, Kruzseczky, Kruzsely, Kuchta, Lesnyák, Mihálszki, Mlincsek, Motil, Novák, Oleár, Petroszki, Potvorszky, Sidlovics, Sivák, Sležák, Stahovics, Szemán, Szuhodovszky, Trestyánszky, Uhlyár, Valikovics, Vajtonovszky, Venglovecz, Viskovics.
Zase sa mi podarilo nájsť v „čistej maďarskej dedine” stopy Slovákov a slovanskej kultúry!
V Tállyi žili aj známe osobnosti. Tu tvoril, zomrel (1820) a je pochovaný Ján Lavotta, chýrny huslista, hudobný skladateľ, predstaviteľ tzv. štýlu verbunk. J. Lavotta sa narodil r. 1764 v obci Pusté Úľany, na území dnešného Slovenska, pri Galante.
Neznámy okoloidúci mi prezradil aj to, že obec má aj evanjelický kostol. Do jeho matriky roku 1802 zapísali krstenie ministra financií prvej nezávislej uhorskej vlády Lajosa Kossutha, ktorý sa narodil v susednom Monoku.
V kostole hlása mramorová pamätná tabuľa, že „Kostol, v ktorom v septembri r. 1802 krstili veľkého syna našej vlasti Lajosa Kossutha, bol vystavaný r. 1790, obnovili ho r. 1892 z dobrovoľných príspevkov pozbieraných po celej krajine a 19. septembra toho istého roku - na deň 90. narodenín Lajosa Kossutha - ho znovu vysvätili.”
Ildika Očovská