Čabianska nemocnica v tomto roku oslavuje 150. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti primár a generálny riaditeľ inštitúcie Dr. László Becsei usporiadal tlačovú konferenciu, ktorú začal prehľadom histórie čabianskej nemocnice.
Nadšení podporovatelia zriadenia nemocnice pod vedením Pavla Réthyho pred poldruha storočím pretvorili dom dozorcu vo vinici na miesto zdravotníckej starostlivosti.
Zakladateľ dnešnej nemocnice Dr. Pavol Réthy sa narodil 17. januára 1809 v Sarvaši ešte ako Pavol Schlotterbeck, zomrel 20. apríla 1896 v Békešskej Čabe. Jeho predkovia žili v XVI. storočí v Badensko-württemberskom kniežatstve. Jeho otec Kristof Schlotterbeck sa presídlil z mesta Stetten na Sarvaš, kde r. 1805 otvoril obchod so železiarskym tovarom. So svojou manželkou poľského pôvodu Rozáliou Scarscou mali päť detí. Synovia Pavol, Leopold a Viliam zohrali výnimočnú úlohu v histórii Békešskej župy. R. 1844 na návrh básnika a učiteľa Petra Vajdu si všetci traja zmenili svoje priezvisko na Réthy.
Pavol Réthy začal študovať na Sarvaši a pokračoval na gymnáziu v Poľnom Berinčoku, kde vzhľadom na veľký počet slovenských obyvateľov južnej časti Dolnej zeme prebiehalo vyučovanie aj v slovenskom jazyku. Po skončení gymnázia sa stal poslucháčom filozofie a vychovávateľom v Prešporku (dnes Bratislava). Lekárske štúdium absolvoval na univerzite v Pešti, kde v roku 1836 aj získal diplom. Bol výnimočným študentom. Jeho nadanie si okolie všimlo, čoskoro sa stal asistentom svetoznámeho očného lekára profesora Jána Theophila Fabiniho, neskôr prijal miesto hlavného lekára v Békešskej Čabe. Na slovenskej Čabe si ho rýchlo obľúbili, veď bol prvým lekárom v meste, ktorý ovládal slovenčinu. V období založenia čabianskej nemocnice Pavol Réthy zriadil chudobinec. V rokoch jeho pôsobenia decimovali obyvateľstvo epidémie, na ich zastavení mal práve on veľké zásluhy. Prispel aj k poklesu úmrtnosti novorodencov, zorganizoval doškoľovanie pôrodných báb, zaoberal sa lekárskymi omylmi a reformou celoštátnej zdravotníckej starostlivosti. V r. 1899, po smrti Pavla Réthyho, inštitúciu zmenili na verejnú nemocnicu, ktorá je od r. 1989 pomenovaná podľa neho.
Rodina Réthyovcov zohrala aj neskôr dôležitú úlohu v oblasti zdravotníctva v meste. Viliamov syn Béla ako magister farmácie pracoval v čabianskej lekárni, ktorú aj kúpil a rozšíril o laboratórium. Béla Réthy tu vyrábal rôzne esencie a cukríky. On zhotovil aj dobre známy cukrík proti kašľu z jablčníka obyčajného. Rodina Réthyovcov vlastnila a prevádzkovala lekáreň do jej zoštátnenia v päťdesiatych rokoch XX. storočia. 202-ročná lekáreň „Sas” na námestí sv. Štefana existuje dodnes.
Dr. László Becsei na konferencii pripomenul, že v čabianskej nemocnici pôsobili okrem Pavla Réthyho aj početní výnimoční lekári, napríklad Dr. Elek Remenár, ktorý bol 37 rokov riaditeľom inštitúcie. Neúnavne sa snažil založiť modernú nemocnicu. Kládol veľký dôraz na školenie lekárov a sestier na vysokej úrovni. Popri odbornej práci bol aktívny aj v kultúrnom a verejnom živote.
Vzhľadom na epidémie v tomto období Dr. Oszkár Becsey inicioval výstavbu infekčného pavilónu, do konca svojho života držal krok s modernou lekárskou vedou. Pacienti ho mali veľmi radi, svojich kolegov lekárov učil láske k lekárskemu odboru.
Dr. Ignác Feldmann, v celej Európe známy vedec, vedúci lekár v roku 1933 bezplatne ponúkol svoje laboratórium spolu so svojimi službami. Takto získala Čabianska verejná nemocnica laboratórium a oddelenie patológie. Roku 1944 ho odvliekli v zmysle protižidovského zákona.
Riaditeľ nemocnice Dr. L. Becsei hovoril aj o úspechoch v posledných rokoch. V roku 2008 obnovili blok interného oddelenia a oddelenie ošetrovateľskej starostlivosti v rehabilitačnom bloku, v nasledujúcom roku vybudovali pristávaciu plochu pre vrtuľníky. V roku 2010 rozšírili oddelenie urgentnej medicíny, v súčasnosti rozvíjajú infraštruktúru a prebieha obstarávanie nových prístrojov, chcú postaviť rehabilitačnú budovu.
V roku osláv 150. výročia nemocnice plánujú usporiadať sériu vedeckých podujatí.
Ildika Očovská