Cez Békešskú Čabu prešiel 30. augusta najznámejší vlak na svete Orient-Express. Vlak premávajúci z Paríža do Konštantínopola (Carihrad, dnes Istanbul) cez Viedeň, Budapešť a Bukurešť o 20.00 hodine prechádzal cez dolnozemské mesto.
Tento legendárny spoj míňa túto oblasť dvakrát v roku. Raz smeruje na turecké mesto, potom sa vracia smerom na hlavné mesto Francúzska. Orient-Express je v Maďarsku aj viackrát, v Budapešti si ho možno aj obzrieť, občas pripoja za ním aj historický jedálenský vozeň, ktorý je vystavený v Parku železničného múzea. Luxusný vlak pristavili v tomto parku v hlavnom meste aj 30. augusta, kde od 12.00 do 14.00 hodiny mohli záujemcovia doň nastúpiť a obzrieť si vnútro salónnych a lôžkových vozňov. Večer už zastal pred čabianskou stanicou.
Čabänia, aby mohli obdivovať vlak kráľov, kráľa vlakov, sa tlačili pred budovou stanice práve tak, ako v októbri 1858, keď sa tadiaľto s rachotom rútil prvý osobný vlak cez novo postavenú železničnú stanicu mesta. Orient-Express stál pred čabianskou stanicou 2 minúty, potom sa ticho pohol ďalej. V priebehu tých dvoch minút sa podarilo šikovnejším urobiť pár fotografií svojich najbližších, v pozadí s historickým vozňom, erbom alebo nápisom.
Orient-Express je svojho druhu jedinečný na svete, je výsledkom technického rozvoja v Európe. Na začiatku osemdesiatych rokov 19. storočia v strednej Európe bola už vybudovaná sieť železničných tratí. Vďaka tomu rýchliky z Paríža mohli ďalej premávať z Viedne do Budapešti a Bukurešti. V hlave belgického bankára Georgesa Nagelmackersa sa vtedy zrodil nápad absolvovať cestu vlakom cez celú Európu, ktorý by odvážal cestujúcich smerom na rozprávkový východ, do Istanbulu. Založil Medzinárodnú spoločnosť železničných lôžkových vozňov. Kúpil vagóny, ktoré vybavil tak, aby boli čo najpohodlnejšie. Ich vnútro bolo obložené najvzácnejším drevom, vyrezávaným do ornamentálnych tvarov, podľa triedy sedadlá boli obtiahnuté jemnou španielskou kožou, niektoré steny boli pokryté hodvábom. Vo vozňoch kúrili parou, svietili sviečkami, neskôr plynom. Bočnú stranu vozňov s drevenou kostrou skrášľoval erb belgického kráľa, jedného z hlavných účastinárov.
V roku 1883 sa vydal prvý spoj na cestu z Paríža do Istanbulu, vtedajšieho Konštantínopola. Všetci cestujúci boli pozvaní otcom nápadu absolvovať túto dlhú cestu vlakom. Na začiatku ho využívali len bohatí ľudia. Napríklad v roku 1901 ním cestovali všetky panovnícke rody z celej Európy na pohreb anglickej kráľovnej Viktórie. Vlak mal iba prvú triedu, lístok stál 457 zlatých frankov. Vlak, na čele s elegantnou malou lokomotívou s batožinovým vozňom, dvoma obrovskými luxusnými spacími vozňami, nádherným jedálenským vozňom s fajčiarskym salónikom a vozňom pre personál, viezol asi 40 pasažierov. Pôvodná trasa viedla z Paríža do Konštantínopola cez Mníchov, Viedeň, Budapešť a Bukurešť. Počas dlhej cesty absolvovali cestujúci aj 72-kilometrový úsek náhradnou dopravou – v rumunskom Giurgiu vystúpili a cez Dunaj ich previezla kompa. Na opačnom brehu rieky nastúpili do druhej súpravy, ktorá ich dopravila do čiernomorského prístavu Varna. Tu sa prestupovalo opäť, do cieľa cesty – orientálneho Konštantínopola – pasažierov doviezol trajekt. Cesta dlhá 3 186 kilometrov trvala 83 hodín a 30 minút, cez Uhorsko merala 689 km. Prvá cesta Orient-Expressu bola plná ťažkostí nielen pre prestupy, ale predlžovali ju aj záplavy pri Dunaji, posuny zeme a snehové záveje. V roku 1888 boli v Rumunsku vybudované nové trate, a tak bolo možné na prelome storočí absolvovať 2 900 km dlhú nepretržitú cestu do Konštantínopola cez Budapešť, Belehrad a Sofiu za tri dni a tri noci. Pritom ostal aj spoj cez Budapešť a Bukurešť.
Na začiatku svojej cesty bol vlak pre najbohatších ľudí Európy. Orient-Expressom neskôr cestovali králi aj podvodníci, milionári aj utečenci, primadony aj kurtizány; za luxusnými jedálenskými stolmi uzatvárali svoje obchody magnáti a finančníci; politici, revolucionári a špióni sa ním tajne dopravovali k veľkým momentom histórie. Zaujímavosťou je, že cestujúci boli na ceste cez Bulharsko často vystavení energickému riadeniu vlaku, občas bol strojvodcom na tomto úseku bulharský kráľ Boris III. – veľký obdivovateľ železníc. V roku 1891 napadli luxusný vlak grécki lúpežníci, ktorí iba za výkupné pustili cestujúcich a personál na slobodu. Roky 1907 – 1914 sa právom označujú za zlaté časy Orient- Expressu, klientelu tvorili najvýznamnejší a najzámožnejší ľudia vtedajšej doby. Zvláštnemu kúzlu luxusného vlaku neodolali ani bulharský cár Ferdinand I., čiernohorský princ Danilo, istý maharadža z Indie so svojimi všetkými ženami, a Agatha Christie, kráľovná anglickej detektívnej literatúry. Spisovateľka cestou do Istanbulu pre sneženie musela dlhší čas čakať vo vlaku, ktorý stál na trati ďaleko od obývaných lokalít. Pod vplyvom tohto zážitku napísala román Vražda v Orient exprese. Vďaka knihe, a podľa nej nakrútených filmov, sme si mohli vychutnať všetko, čo tento vlak ponúkal. Legendy hovoria aj o tom, že týmto vlakom sa viezli aj legendárna špiónka Mata Hari a krásna americká herečka Marilyn Monroe.
Prvá svetová vojna znemožnila cestovanie vlakom po Európe. Po skončení vojny vlak obchádzal porazené krajiny, medzi nimi aj Maďarsko. V rokoch 1924-1939 nádherný vlak premával opäť aj po pôvodnej trase, cez Budapešť.
Po druhej svetovej vojne bol už menej luxusný. Cestovanie na Balkánsky polostrov po pôvodnej trase cez krajiny „za železnou oponou“ spôsobovalo značné komplikácie. V šesťdesiatych rokoch fungoval už iba ako stredne luxusný vlak. Neskôr sa súprava skladala iba z obyčajných vozňov a pasažierov tvorili tureckí robotníci cestujúci za prácou a chudobnejší turisti. V roku 1977 premával „pravý” Orient- Express posledný raz medzi Parížom a Istanbulom. Do roku 2001 ešte išiel po Budapešť a Bukurešť. Odvtedy, do roku 2007, prevážal pasažierov len medzi Štrasburgom a Viedňou. V roku 2009 sa Orient- Express celkom stratil z cestovných poriadkov v Európe.
Avšak od roku 1977 prezident Sea Containers Group James Sherwood postupne skupoval staré vozne, ktoré dal reštaurovať. Takto sa podarilo zhromaždiť až 35 vozňov a 25. mája 1982 vypraviť nostalgickú súpravu Venice Simplon-Orient-Express. Nostalgický Orient-Express s originálnymi vozňami zo začiatku XX. storočia premáva aj dnes v celej Európe, i na najstaršej trase Paríž - Istanbul. V súprave pozostávajúcej zo sedemnástich vozňov sú radené 3 luxusné reštauračné vozne (Lalique, Etoile du Nord a Chinoise), barový vozeň, 9 lôžkových vozňov (každý má 9 dvojlôžkových kabín), ďalšie 2 lôžkové vozne so siedmimi jednolôžkovými a tromi dvojlôžkovými kabínami a 2 služobné vozne. Celková dĺžka vlaku tak dosahuje takmer 500 metrov, hmotnosť vyše tisíc ton a maximálna rýchlosť je až 140 km/h.
O 188 cestujúcich sa stará 40-členná posádka, ktorú tvorí riaditeľ vlaku, francúzsky šéfkuchár, talianski čašníci a francúzski a anglickí stewardi. Každý rok odvezie tento luxusný vlak okolo 18 000 cestujúcich. Medzi nich patrili aj Cher, Roger Moore, Whoopi Goldberg, Kylie Minogue, Paul Newman, Roman Polanski, Bjork, Phil Collins a mnoho ďalších. Pridať sa môže každý, stačí mať dosť peňazí na účte a luxusné spoločenské oblečenie (vo vlaku sú džínsy či krátke nohavice neprípustné). Cena lístka je 9 940 € (Paríž – Istanbul v luxusnom apartmáne) na osobu.
Vďaka dávnym čabianskym prednostiam a predvídavým gazdom vybudovali v 19. storočí železničnú trať Szolnok-Arad – odlišne od pôvodného plánu – cez Békešskú Čabu. Vďaka tomu spoje Orient- Expressu občas premávajú aj cez naše mesto.
V nedeľu na stanici Békešskej Čaby stovky záujemcov sledovali príchod a odchod luxusného vlaku Venice Simplon- Orient- Express oživujúci dávny životný štýl zámožných. Kto teraz zmeškal tento zážitok, môže si ešte obzrieť tento luxusný vlak v pondelok 14. septembra okolo 7.30 hod., keď sa vráti legendárna súprava z Istanbulu a pôjde ďalej z Békešskej Čaby cez Budapešť a Viedeň do Štrasburgu.
Ildika Očovská
Foto: internet