Učitelia Slovenskej základnej školy v Sarvaši Anika Podaniová, Nikolett Petrásová, Zlatica Lišková a Pavle Kunovac sa rozhodli v polovici augusta spoznať Malú Fatru.

Je to pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji. Je štvrtým najvyšším pohorím s bohatou a zachovalou západokarpatskou prírodou. Ubytovaní sme boli vo Vrútkach v chatke Strelka. Dozvedeli sme sa, že na Martinské hole je vybudovaný nový turistický chodník s názvom ferrata HZS. V hoteli Junior Piatrová sme sa informovali o trati. Keďže bolo vypísané, že je to náučný chodník, mysleli sme si, že to zvládneme bez problémov. Autobusom sme sa zviezli do Martina na Stráne. Prečítali sme si údaje a zistili sme, že cesta hore bude trvať 3 hodiny a 20 minút.

Prvá časť viedla cez les, popri Pivovarskom potoku, cez niekoľko drevených rebríkov. Pred nami sa zjavili stúpačky, oceľové laná a trocha sme sa zľakli. Veď okrem športových topánok sme nemali žiadnu výstroj. Prečítali sme si informačnú tabuľu o biodiverzite miestneho horstva. Prichádzali turisti, od ktorých sme sa dozvedeli, koľko je ešte oceľových lán a stúpačiek. Trocha na nás prekvapene pozerali a upozornili nás, že pred kaňonom sa cesta rozdeľuje, a aby sme si zvolili variant B. Pretože variant C je oveľa ťažší. Povedali nám, že na túru sa odporúča ferratový set (prilba, sedací úväz, tlmič pádov a rukavice). Pri pohľade na trasu pred nami sme mali v očiach veľký strach, no vedeli sme, že je to len jednosmerka a naspäť sa už nevieme vrátiť. Takže sme nerozmýšľali a pokračovali po vodných kaskádach. Neskôr sme dobehli ďalších turistov, ktorí tiež nemali výstroj a trocha sa nám uľavilo.

Obťažnosti lezenia boli v jednotlivých častiach rôzne. Našťastie, túru sme prekonali bez úrazu. Škoda, že sme nedokázali viac fotiť, ale vždy sme potrebovali dve ruky. Prekonali sme 410 metrov oceľového lana, 80 stúpačiek a niekoľko rebríkov. V cieli na Martinských holiach nás čakal nádherný pohľad na celé okolie. Cesta späť na ubytovňu bola tiež zaujímavá. Rozhodli sme sa ísť pešo až do Vrútok. Informovali nás, že musíme ísť vždy po betónovej ceste a potom popod les cez chatky a popri záhradách sa dostaneme na chatku, kde sme boli ubytovaní. Nebolo to až také jednoduché, pýtali sme sa viackrát a vždy nás posielali iným smerom. Boli sme šťastní, keď sme videli známe miesta a dostali sa unavení do cieľa.

Navštívili sme aj hrad Šomoška. Autom sme sa dostali po veľmi úzkom chodníku na parkovisko pod hradom. Hrad Šomoška je vlastne zrúcanina nad obcou Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec, ktorý postavili koncom 13. storočia z čadičových kvádrov. Bol majetkom Matúša Čáka, neskôr ho darovali Országhovcom a Lošonczyovcom. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonczyovej sa stal majetkom Žigmunda Forgáča. Cisárskym vojskom bol zbúraný a odvtedy sa nachádza v ruinách. Odporúčame prehliadku každému, trvá len jeden a pol hodiny tam a späť. Panoráma z najvyššieho bodu hradu stojí za to!

Zlatica Lišková

Foto: autorka