1928 – 2016

Významná osobnosť slovenského folklóru Mária Mázorová zomrela 12. februára vo veku 88 rokov. Napriek vysokému veku bola pomerne vitálna, stále aktívna a jej smrť bola pre rodinu nečakaná.

Pedagogička, choreografka a zakladateľka dvoch známych zvolenských folklórnych súborov Zornička a Marína. To je stručná charakteristika Márie Mázorovej, jej aktivity v ľudovom umení však boli oveľa rozsiahlejšie. Na čele Zorničky stála štyridsaťpäť rokov a pomyselné žezlo umeleckej vedúcej dokázala držať vo svojich rukách až do svojich 84 rokov. Ani potom však pre Zorničku pracovať neprestala.

Mária Mázorová sa narodila 8. februára 1928 v Prahe v rodine ukrajinských prisťahovalcov. V piatom semestri zanechala štúdium na Karlovej univerzite (študovala na výbornú) a šla za hlasom srdca – umením. Nastúpila ako profesionálna tanečnica a sólistka do Štátneho súboru piesní a tancov, kde neskôr pôsobila aj ako tajomníčka tanečnej zložky. Okrem toho bola choreografkou a inštruktorkou aj vo Vysokoškolskom folklórnom súbore pri VŠ Ekonomickej v Prahe. V ňom spoznala svojho budúceho manžela Martina Mázora z Kalinova pri Lučenci, ktorý bol v súbore vedúcim slovenskej zložky. V roku 1953 sa zaňho vydala. O sedem rokov neskôr sa prisťahovali do Zvolena, v ktorom zanechala svoju silnú pečať. Už o rok založila pri Ľudovej škole umenia tanečný odbor, ktorý bol vôbec prvý na Slovensku. V roku 1966 bola spoluzakladateľkou folklórneho súboru Marína. Rok nato založila aj Detský folklórny súbor Zornička, ktorému zostala verná takmer polstoročie, až do svojich posledných chvíľ života. Popri výučbe klasického tanca, tanečnej gymnastiky a výrazového tanca zaviedla na Ľudovej škole umenia aj výučbu ľudových tancov, ktoré sa predtým vôbec nevyučovali. Pre ľudové školy umenia vypracovala osnovy, učebné plány aj metodiky. V roku 2000 iniciovala vznik a stala sa prezidentkou Medzinárodného detského folklórneho festivalu vo Zvolene, ktorý poznajú folkloristi z mnohých krajín viacerých kontinentov. Ako tanečnica a neskôr vedúca súborov precestovala desiatky krajín Európy, Ázie, dokonca aj Čínu.

Počas svojho života získala mnoho ocenení doma i v zahraničí. Pomáhala aj slovenským folkloristom v Maďarsku, hlavne pri detských hrách. V jej knihe „Slovenské ľudové tance“ sú ilustrované a opísané všetky tanečné prvky jednotlivých regiónov s podrobným opisom krojov.

Bola vzorom pedagóga tanca, s humorom a úsmevom vychovávala tanečníkov k náročnosti a presnosti v tanci.

Všetci slovenskí folkloristi vo svete smútia.

Česť jej pamiatke!