Vo veku 81 rokov nás navždy opustila farárka Alžbeta Nobiková.
Alžbeta Nobiková sa narodila roku 1940 v sarvašskej slovenskej rodine ako jej jediná dcéra. Nadané dievča sa spočiatku chcelo stať farmaceutkou, avšak vtedajšie politické pomery jej neumožnili štúdium tohto odboru. Na podnet svojich dobrých priateľov sa prihlásila na Evanjelickú teologickú akadémiu, na ktorej už ako poslucháčka prvého ročníka si uvedomila, že jej život je v rukách väčšej mocnosti, než politika, a síce v rukách Pána milosti a lásky, Ježiša Krista a on aj určí v budúcnosti jej cestu.
Svoju farársku službu začala v roku 1977 v Čabačude, neskôr pôsobila v slovenských zboroch v Ďurke, Kondoroši, Váckisújfalu a vo svojom rodnom meste, v Sarvaši, v zboroch Starého a aj Nového evanjelického kostola. K jej menu sa viaže rekonštrukcia Starého evanjelického kostola v roku 1988 pri príležitosti 200. výročia jeho vysviacky. Pritom sa zapojila aj do práce Zväzu Slovákov v Maďarsku, ako aj do činnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, dlhé roky bola putujúcou farárkou Celoštátnej slovenskej evanjelickej farárskej služby. V tejto službe šírila Slovo Božie v evanjelických zboroch so slovenskými koreňmi, v ktorých už nemali po slovensky hovoriacich farárov. Aj počas dôchodku ju volali do rôznych kútov Maďarska kázať po slovensky, väčšinou pri príležitosti určitej dôležitej oslavy danej komunity. Tiež mala plodné kontakty so slovenskými evanjelickými zbormi v Rumunsku, na Slovensku a vo Vojvodine. Pravidelne organizovala aj slovenské evanjelické tábory pre deti. Za túto neúnavnú službu jej na oslavách 60. výročia Zväzu Slovákov Maďarsku odovzdali vyznamenanie Za slovenskú národnosť. Veriaci mali veľmi radi jej kázne, pretože im rozumeli, farárka hovorila v ich jazyku, v dolnozemskej slovenčine.
„Nerobím to pre vyznamenanie, ale keď uznajú moju prácu, to mi padne veľmi dobre,“ uviedla v roku 2017 pri príležitosti ocenenia jej dlhoročnej činnosti župným vyznamenaním Samosprávy Békešskej župy „Za národnosti“. „Slúžim svojej národnosti ako farárka slovenskými kázňami. S vďačnou láskou spomínam na svojich slovenských predkov, na svoju rodinu, od ktorej, i jej prostredníctvom, som dostala nesmierne množstvo darov. Zároveň slúžim môjmu milovanému Pánovi Ježišovi, aby som ľuďom v dnešnom zmätenom svete mohla ukázať nejakú žiaru, nádej a možnosti, že existuje východisko, pokoj, zmierenie a život má svoj zmysel.“
O jej životnom kréde a pracovnej dráhe si môžete prečítať aj v rozhovore v Našom kalendári na rok 2018.
Česť jej pamiatke!
Posledná rozlúčka s Alžbetou Nobikovou bude vo štvrtok 29. apríla o 11. hodine v Starom evanjelickom chráme v Sarvaši. Na posledný odpočinok budú jej telesné pozostatky uložené v rodinnej krypte na Starom evanjelickom cintoríne v Sarvaši.
A. Nobiková 53 rokov v službe našich evanjelikov
Vyznamenanie pre Alžbetu Nobikovú
Vyznamenaní ZSM Za slovenskú národnosť