1920-2021
Vo veku nedožitých 101 rokov nás navždy opustila legendárna učiteľka z Malého Kereša Elena Kovátsová Kostrová.
Narodila sa 18. augusta 1920 v Bócsi, satelitnej časti Slovákmi osídleného Malého Kereša, kde jej otec bol učiteľom v obecnej škole a matka obecnou poštárkou. Po absolvovaní evanjelickej meštianskej školy v Asóde pokračovala v štúdiu na evanjelickom učiteľskom ústave v Sarvaši. Po ukončení štúdií dostala ponuku vyučovať v Agárde. Medzi miestnymi Slovákmi sa veľmi dobre cítila, už od začiatku si s nimi našla spoločnú reč. V tomto jej srdcu blízkom prostredí pôsobila do septembra 1942. Z Agárdu viedla jej cesta na evanjelickú meštianku do Rožňavy. V centre Gemera ju zastihol nielen koniec vojny, ale aj búrlivé povojnové časy, keď roku 1945 musela ako maďarská občianka a učiteľka svoje pôsobisko za dramatických okolností opustiť. Keď po druhej svetovej vojne v Slovenskom Komlóši založili na meštianke triedu s vyučovacím jazykom slovenským, ministerstvo školstva ju tam umiestnilo ako osvedčenú slovenskú učiteľku. Medzičasom roku 1953 získala diplom učiteľky slovenčiny pre vyššie ročníky a vymenovali ju za župnú inšpektorku slovenského jazyka. V tom čase nastali veľké zmeny aj v jej súkromnom živote. Roku 1948 sa vrátil zo zajatia jej snúbenec a o rok neskôr sa v jeho rodnom Malom Kereši zosobášili. Perzekvovaný manžel Juraj Kováts musel po roku 1956 opustiť Slovenský Komlóš, prichýlili ho rodičia v Malom Kereši. Onedlho ho nasledovala aj manželka s deťmi.
Slovenskú učiteľku Elenu Kovátsovú v Malom Kereši všade srdečne vítali, veď vtedy sa v tamojších rodinách ešte bežne hovorilo po slovensky. Všimli si to aj niektorí funkcionári mesta, z ktorých väčšina mala tiež slovenské korene. Pracovala v rôznych ženských krúžkoch a viedla kurzy slovenčiny pre dospelých. V roku 1970 ju prvýkrát zvolili za delegátku zjazdu Demokratického zväzu Slovákov a v tejto organizácii zastupovala malokerešských Slovákov počas niekoľkých cyklov. Keď roku 1973 Malý Kereš získal štatút mesta, predstavenstvo už silne asimilovaného mesta sa rozhodlo zaviesť v základnej škole výučbu slovenčiny. Zverili ju tejto neúnavnej žene ovládajúcej spisovnú slovenčinu.
Elena Kovátsová Kostrová ani v dôchodkovom veku neodpočívala, vždy bola poruke, keď bolo treba pomôcť. Často ju bolo vídať v meste s fasciklami, v ktorých mala rôzne preklady dokumentov o živote obyvateľov v minulosti, ale aj o významných osobnostiach mesta. V pokročilo veku sa presťahovala do Kečkemétu, kde žila jej dcéra, ale Malý Kereš zostal jej srdcovou záležitosťou. Nielen preto, že je tam pri rodičoch pochovaný jej manžel, ale podmanili si ju ľudia a kultúra tohto Slovákmi obývaného mesta.
Elena Kovátsová Kostrová, učiteľka s turčianskymi koreňmi, dostala v minulosti za svoju prácu niekoľko ocenení. Pri príležitosti významného životného jubilea sme jej vlani prejavili hlbokú úctu a uznanie príspevkom Jána Jančovica, ktorý si môžete prečítať TU. Slovenský magazín Domovina si zaspomína na Elenu Kovátsovú Kostrovú 7. júna odvysielaním jej portrétu.
Pohreb Eleny Kovátsovej Kostrovej sa bude konať v pondelok 17. mája o 13. hod. na evanjelickom cintoríne v Malom Kereši.