Slovenský inštitút v srdci Budapešti sa v poslednom čase vďaka svojím programom dostáva do sŕdc nielen maďarských a slovenských milovníkov kultúry. V jeho priestoroch sa neraz ozýva spleť jazykov. Na tradičnom koncerte študentov profesorky Akadémie umení v Banskej Bystrici, cimbalovej virtuózky Viktórie Herencsárovej to bola okrem zvyčajnej slovenčiny a maďarčiny angličtina, ruština, japončina a ukrajinčina.
Nečudo, veď pani profesorka, inak rodená Budapeštianka, publiku v preplnenej sále inštitútu tentokrát predstavila Ukrajinca Michaila Zachariju, Slovenku Zuzanu Hrončekovú a Japonca Hiroshiho Saita. Veľmi pôsobivo a presvedčivo predniesli skladby Weissa, Peka, Mustea, Telemanna, Meisla i Dotzauera a japonský hosť, inak hudobný skladateľ, svoje vlastné diela. Obrovský úspech mali ním spracované japonské ľudové piesne, ktoré zahral v sprievode svojej profesorky. Fantastická bola Toccata 17-ročného maďarského skladateľa Ádáma Baráza, ktorú zložil vyslovene pre cimbal V. Herencsárovej. Bravúrny, zrelý prednes, okúzľujúca skladba, zážitok, ktorý si chce človek dlho pripomínať. Aspoň dovtedy, kým ho opäť nepriláka do Slovenského inštitútu cimbalový koncert V. Herencsárovej a poslucháčov banskobystrickej akadémie.