S cieľom ukázať dnešným generáciám tradície ich predkov sa maglódski Slováci rozhodli usporadúvať slovenský deň. V prvú septembrovú sobotu slávili svoj sviatok už po dvanásty raz. Nie je ľahké zachovať si svoju identitu v blízkosti hlavného mesta, kam dochádzajú denno-denne za prácou a deti do školy. Nie je to jednoduché, ale potrebné.
Každý z nás cítime potrebu patriť k nejakej väčšej či menšej komunite, tak aj maglódski Slováci na čele s predsedníčkou Máriou Pintérovou, ktorá neúnavne organizuje tieto podujatia. Scenár slovenských dní je jednoduchý, napriek tomu z roka na rok iný. Každý rok sa účastníci stretnú pred kultúrnym domom, odkiaľ potom v krojovanom sprievode prejdú na miesto, kde sa uskutoční slovenská bohoslužba (preto nehovorím, že do kostola, lebo napríklad aj v tomto roku sa bohoslužba konala v kultúrnom dome - kvôli vysokému veku účastníkov, ktorým by robilo ťažkosti prejsť do vyše dva kilometre vzdialeného evanjelického kostola). Po bohoslužbe nasleduje kultúrny program, v ktorom vystúpia všetky vekové kategórie folklórnikov z Maglódu a ich priatelia a dobrí známi z okolia: z Ečeru, Kerestúru, Dabašu-Šáre a Pilíša.
V tomto roku slovo Božie tlmočila sarvašská evanjelická farárka na dôchodku Alžbeta Nobiková. Jej slová v prekrásnom sarvašskom nárečí boli blízke každému a veriaci sa jej po bohoslužbe s radosťou poďakovali a popýšili, že hoci už sami nehovoria po slovensky, rozumeli jej. Podobne rozumeli aj piesňam a krátkemu programu, ktorý nasledoval po bohoslužbe. Snáď najväčším potleskom odmenili tie piesne a básne, ktoré vznikli dvojjazyčne, alebo ktoré majú svoj ekvivalent aj v maďarskom jazyku.
Na tomto slovenskom dni sa predstavila aj nová skupina: Tanečno-spevácka skupina Rosička vznikla v Maglóde pred necelým rokom, jej členovia sú zároveň členmi slovenskej samosprávy, ale je medzi nimi celkom mladá členka a mladé ženy. Ich prvoradým cieľom je zachovať miestne slovenské piesne a tance a odovzdať ich nastávajúcim generáciám. Debutovali v Dabaši-Šáre a svoje druhé vystúpenie mali na domácom javisku. Zožali veľký úspech a veríme, že v práci budú pokračovať. Tak, ako chce pokračovať vo svojej činnosti aj miestna slovenská samospráva.
Ako nás informovala M. Pintérová, v tomto roku sa prihlásilo do menšinového zoznamu 111 voličov, kým pred štyrmi rokmi ich bolo iba 41. To znamená, že v Maglóde sa Slovač znovu prebúdza. Mohli sme sa o tom presvedčiť aj v prvú septembrovú sobotu, keď kultúrny program začali maglódske deti, po nich vystúpili členovia miestneho tanečného súboru Kacamajka, členovia klubu žien a klubu dôchodcov a na záver prezentácie miestnych skupín už spomínaná Rosička. Zo susedných osád vystúpili členovia Speváckeho zboru a tanečného súboru Kerestúr z Rákoškerestúru s kerestúrskym bálom, dabašskí speváci priniesli kytičku dvojjazyčných ľudových piesní a tanečníci právom chýrneho Folklórneho spolku Zelený veniec z Ečeru so slovenskými tancami.
Pozoruhodné bolo vystúpenie maglódskych a ečerských žien a dôchodcov - ich rezký tanec im mohli závidieť aj mladí tanečníci.
Slovenský deň sa skončil tanečnou zábavou, na ktorej hrala dychová kapela z Újhartyánu, ktorá má v repertoári nielen maďarské a nemecké, ale aj slovenské piesne.
