Redakcia Ľudových novín už dlhší čas nemala bližšie informácie o živote Slovákov v Pišpeku, preto som sa rozhodla vydať sa na cestu do tejto obce. Lokalita leží medzi pahorkatinou obkľučujúcou Gödöllő a pohorím Cserhát, 50 kilometrov severovýchodne od Budapešti.
Osada bola v roku 1695 takmer vyľudnená. Na začiatku 18. storočia bola znovu osídlená 46 slovenskými a nemeckými rodinami. Súpisy z rokov 1715 a 1720 hovoria o tom, že väčšinu obyvateľov Pišpeku tvoria Slováci. V tom čase sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom. Pôda miešanej kvality čierna a hlinistá bola vhodná na pestovanie tabaku, raže a zemiakov. Vo vápenatejšej časti chotára, na svahoch hôr, pestovali vinnú révu. Hlavným zdrojom obživy bolo aj v 20. storočí poľnohospodárstvo a vinohradníctvo. Popritom sa tunajší obyvatelia zaoberajú i záhradníctvom, pestujú napríklad ríbezle a maliny. Ako v prípade iných lokalít v údolí Galgy, aj z Pišpeku mnohí odchádzali za prácou do hlavného mesta, alebo do okolitých priemyselných centier. Roku 1959 tu bolo založené poľnohospodárske družstvo. Dnes je v obci niekoľko súkromných hospodárstiev. Slováci žijúci v Pišpeku sú rímskokatolíckeho vierovyznania. V roku 1900 viac ako polovicu obyvateľov tvorili Slováci. Počas výmeny obyvateľstva v rokoch 1947 - 1948 sa pomerne málo z nich prihlásilo na presídlenie (121 osôb). Podľa sčítania ľudu z roku 1990 z 1543 obyvateľov k slovenskému materinskému jazyku sa prihlásilo len 13 osôb, k slovenskej národnosti 17. Okrem toho po slovensky hovorilo 207 ľudí.
Keďže v minulosti väčšina obyvateľov patrila k slovenskej národnosti, Slovenky na čele so slovenčinárkou a aktívnou ochranárkou miestnych slovenských zvykov Emese Gimešiovou Sokolovou sa pred šestnástimi rokmi rozhodli založiť slovenskú menšinovú samosprávu. Podarilo sa im to v druhom volebnom cykle. V tohoročných voľbách zvolili občania štyri učiteľky, ktoré sú členkami zboru od jeho vzniku. Predsedníčkou je Emese Gimešiová Sokolová, ktorá je zároveň poverenou riaditeľkou miestnej základnej školy na školský rok 2010/2011. Podpredsedníčkou sa stala učiteľka Základnej školy v Galgamáči Ildika Palánkiová Vargová a členkami učiteľky materskej školy v Jači Katarína Blašková a Katarína Kánaiová Gerhátová. Volieb sa zúčastnilo 75 zo 129 registrovaných voličov.
- Našou najväčšou akciou je oberačkový sprievod, ktorý usporadúvame už šestnásť rokov, - informovala nás pani predsedníčka. - Vďaka nej v obci pribudli ľudové kroje, keďže staré mamy ich začali šiť pre svoje vnúčatá. V základnej škole vyučovanie slovenského jazyka neprebieha od začiatku deväťdesiatych rokov. Napriek tomu v rámci záujmového krúžku sa už desať rokov zaoberáme so slovenskými piesňami a tancami. Naším cieľom je zachovanie pišpeckých tradícií, s ktorými sa deti veľmi rady zaoberajú. Pred štyrmi rokmi, roku 2006, vznikol miestny folklórny súbor, ktorého cieľom je tiež zachovanie našich slovenských a maďarských zvykov. Vediem ho ja, choreografmi sú Zoltán Széphalmi a Judita Széphalmiová Tóthová. Financovanie folklórneho telesa bolo doteraz úlohou slovenskej samosprávy, ale od budúceho roku sa k nám pripojí Spolok na zachovávanie tradícií, ktorý vznikol roku 2008. Samospráva obce z finančných dôvodov súbor nevedela vziať pod svoje ochranné krídla, a tak mu náš zbor platil choreografa, cestovné, reštaurovanie ľudových krojov a nákup doplnkových rekvizít. Súbor pozostáva z tridsiatich členov a štyroch muzikantov (Bálint a jeho kapela), v repertoári má tanečno-hudobné prvky, ako sú Zábava na fašiangy, fragment zo svadobných zvykov - zapletanie nevesty, Zvyky od Marka po Petra a Pavla a Pišpecké tance. Pri zostavovaní choreografií nám veľmi veľa pomohla zberateľská činnosť známeho miestneho folkloristu Štefana Lamiho, ale aj naši choreografi, ktorí zbierajú ľudové zvyky v obci, - povedala predsedníčka slovenskej samosprávy. Ako sme sa dozvedeli, členovia súboru majú vlastné kroje, obyčajne si ich kupujú od starších obyvateľov, alebo dostávajú od príbuzných. Medzi dôležitými programami samosprávy figuruje aj pozývanie Slovenského divadla Vertigo, ktoré vystupuje v Pišpeku dvakrát ročne. Okrem toho sa pravidelne stretávajú s okolitými školami (Jača, Čuvár, Kirť, Ďurka), v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet. Sú to tzv. národnostné stretnutia, ktoré zvyčajne organizuje základná škola a slovenská samospráva. Konajú sa raz ročne, na jar, a vždy na inom mieste. Tohto roku sa pišpeckí Slováci pridružili k Organizácii novohradsko-hevešských Slovákov, vedúcou ktorej je Terézia Nedeliczká, ktorá ich zapája do krvného obehu Slovákov v Maďarsku. O tom svedčia vystúpenia tanečníkov na domácich a zahraničných javiskách, alebo nedávny seminár Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum v Pišpeku.
Poverená riaditeľka miestnej základnej školy nás informovala o tom, že v ich inštitúcii vyučovanie slovenčiny zrušili v roku 1990. Odvtedy sa deti učia slovenčinu len v materskej škole. Minulý rok starosta obce a predsedníčka slovenskej samosprávy rokovali o zavedení výučby slovenského jazyka v škole v postupnom systéme, iniciatívu na teoretickej úrovni podporuje aj vedenie obce. Konkrétne kroky v záujme toho však ešte nevykonali, figurujú v perspektívnych plánoch. Emese Gimešiová Sokolová priznala, že je to ťažká otázka. Ako povedala, podmienky k tomu sú dané. Na jar, alebo začiatkom budúceho školského roku zvolajú v záujme toho rodičovské združenie, kde budú informovať rodičov o nových možnostiach, aby slovenčina v Pišpeku nevymrela.