Bola krásna zimná nedeľa, keď som sa vydala na cestu do Kétšoproňu. Slovenská samospráva mi už tretí raz poslala pozvánku na čajové popoludnie, ktorej som zatiaľ nemohla vyhovieť. Až teraz.
Dúfala som, že sa mi nejako podarí obísť cestu č. 44 a nájsť výhodnejšiu trasu. Nahodila som si teda meno obce do plánovača ciest, ktorý mi skutočne navrhol inú trasu. Tá skutočne existovala: na vozovke medzi mestom Szentes a Kondorošom sa našli aj fľaky asfaltu. Išla som 40-kilometrovou rýchlosťou, a tak som mala možnosť „kochať sa“ v spodnou vodou zaliatych územiach, z ktorých sa odrážali lúče zimného slnka. Napriek všetkým prekážkam som včas dorazila do cieľa. Ako som očami hľadala kultúrny dom, zazrela som ľudí, ktorí sa s táckami v rukách niekam očividne ponáhľali. Keďže som vedela, že vstupné na podujatie bol tanier domácich zákuskov, nemala som inú úlohu, ako ísť za nimi.
V blízkosti som zaparkovala auto a namierila som do kultúrneho domu. V aule sa schádzali ľudia, odovzdávali organizátorom tácky a po zvítaní si kupovali lístky do tomboly. Okrem Kétšoprončanov prišli aj ich priatelia z Békešskej Čaby, Kardoša, Čorváša a Čabasabadi. Spolu s miestnymi Slovákmi oslavoval generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo, predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helena Čičeľová a jej novopečený zástupca, predseda slovenského voleného zboru v Kardoši Peter Pečeňa. Čabianski Slováci na čele s Alžbetou Ančinovou a Annou Ištvánovou prišli za celý autobus.
Keďže som vedela, že prevádzkovanie školy pred niekoľkými rokmi od obecnej samosprávy prevzala katolícka cirkev, poprosila som riaditeľku Katolíckej základnej školy v Kétšoproni, inak slovenčinárku Elenu Spišjakovú, aby mi porozprávala o zmenách, ktoré priniesla nová situácia pre školu. „Deti aj učitelia zostali na mieste,“ vyzdvihla pani riaditeľka na úvod nášho rozhovoru. „Zmena nastala v tom, že náboženská výchova sa stala v škole povinným predmetom, pričom u nás sa aj pôvodne vyučovala v rámci rozvrhu hodín. Tento fakt nespôsoboval problémy, pretože 90 percent obyvateľov našej obce je katolíckeho vierovyznania a vieru aj praktizuje. Myslím si, že prechod bol bezproblémový.“ Na moju otázku vzťahujúcu sa na výučbu slovenského jazyka E. Spišiaková uviedla: „Od tohto školského roka u nás slovenčinu vyučujeme dve hodiny týždenne, z čoho vyplýva, že oficiálne už nepatríme medzi národnostné školy. Počet detí, ktoré sa učia slovenčinu, sa nezmenil, teda približne 90 percent žiakov sa zúčastňuje na vyučovaní slovenského jazyka. Takisto pripravujeme deti aj na štátnu skúšku zo slovenského jazyka.“ K zmene došlo z iniciatívy prevádzkovateľa, ktorý sa vyjadril za zvýšenie počtu hodín matematiky, maďarčiny a predmetov rozvíjajúcich zručnosť žiakov, tvoriacich dôležitú a dôraznú súčasť výučby. Celkový počet vyučovacích hodín vo všetkých ročníkoch o 10 percent prevyšuje povinný počet, preto ani pri splnení požiadaviek prevádzkovateľa nespôsobuje problémy zaradenie dvoch hodín slovenčiny do rozvrhu. Osobné podmienky výučby slovenčiny sú aj naďalej dobré, v škole pracujú štyri slovenčinárky, ktoré sa venujú deťom na vyučovacích hodinách a na popoludňajších zamestnaniach. Všetky štyri veľmi rady vyučujú slovenčinu, ku ktorej majú silný citový vzťah. Formou krúžku sa slovenčina vyučuje aj popoludní, v prípade vyšších ročníkov sú to až tri hodiny týždenne. Tieto zamestnania smerujú v prvom rade na prípravu na štátnu skúšku, pričom prvoradé je pestovanie vzťahu k slovenčine a tradíciám. „Okrem toho vždy v novembri usporadúvajú projektový týždeň, v rámci ktorého kladú dôraz na slovenčinu, slovenské tradície a spoluprácu so speváckym zborom Horenka, teda na všetky formy pestovania slovenského povedomia, ktoré aj doteraz v škole existovali,“ dodala na záver pani riaditeľka. O vysokej úrovni výučby slovenčiny a úspešnom vytváraní vzťahu k jazyku predkov v škole ma krátko po našom rozhovore presvedčil krásne skomponovaný program detí, ktorý zostavila Katarína Szászová. Ešte pred ním však otvorila podujatie a vzácnych hostí pozdravila predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová. Prezradila, že rodinné čajové popoludnie usporadúva slovenská samospráva už 15 rokov. Jej cieľom je, aby namiesto prác, akými boli napríklad páračky, ktoré v zimnom období vytvárali príležitosť na stretávanie sa, založili novú tradíciu. O tom, že nový sviatok sa v Kétšoproni ujal, svedčilo preplnené hľadisko, kde sedel aj starosta Sándor Völgyi, vedúci a pracovníci školy a ďalších miestnych inštitúcií. Po pani predsedníčke prevzali slovo Dóri Dananajová a Klára Szászová, ktoré uviedli moderný tanec ôsmakov. Bol to začiatok programu, v ktorom bohatý slovenský život v škole ožíval striedavo na javisku a na premietacom plátne. Pomocou narátoriek Shavny Leftwichovej a Viki Lipcseiovej obecenstvo napr. spomínalo na čajový večierok spred roka, na ktorom vystúpili tanečníci s ľudovými tancami, šiestaci s Veselou abecedou a Ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgótarjánu. Úspech modernej verzie Červenej čiapočky Modrá čiapočka v podaní dramatického krúžku, ktorý pôsobí pod vedením Aniky Laurineczovej, si pripomenuli nahrávkou z prehliadky Deti deťom z relácie Domovina. Po modernom tanci siedmačiek a ôsmačiek – teraz už naživo – sa moderátorky podelili s divákmi o úspechy Eriky Árszintyeovej a Gréty Szászovej. Obidve úspešne absolvovali jazykovú skúšku stredného stupňa a Erika za svoju prácu zaslanú do súťaže Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku získala cenu Segedínskej univerzity. Štvrtáčka Renáta Tóthová zarecitovala slovenskú ľudovú rozprávku O kocúrovi a vrabcovi, kým Eva Petrovská zabavila obecenstvo rozprávkou Daniela Heviera Pudingový kráľ.
Po nej obsadili javisko opäť tanečníci. Predviedli slovenské ľudové tance, ktoré sa naučili pomocou pani učiteľky Eriky Szatmáriovej v letnom tanečnom tábore v Telekgerendáši. Citaristi sa predstavili obecenstvu kyticou ľudových piesní, ktorú sa naučili v citarovom tábore. Siedmaci a ôsmaci si na slovenskom krúžku rozvíjajú slovnú zásobu, aby mohli zložiť štátnu skúšku. Spôsob precvičovania jazyka predstavili obecenstvu krátkou scénkou, kým piataci a šiestaci zatancovali moderný tanec na pieseň Otec Abrahám. Na záver pripomenuli deti vianočné chvíle, program pre dôchodcov a v škole: prváci prekvapili obecenstvo slovenskými novoročnými vinšmi a všetky deti zaspievali na javisku vianočnú pieseň. Slovenský ľudový spevácky zbor Horenka, ktorý spolu s citarovou skupinou Rosička koncom januára získal mimoriadnu zlatú kvalifikáciu na súťaži Rodná zem Békešská župa, tento krát zaspieval svadobné piesne. Nuž a po tom všetkom ešte iba nasledoval hlavný aktér večera: čaj a domáce zákusky, ktoré mali takmer taký veľký úspech, ako bohatá tombola, ktorá závideniahodný sviatok Kétšoprončanov ukončila.