Mesto Maglód leží v juhovýchodnej časti Peštianskej župy a patrí k aglomerácii hlavného mesta. Chotár je mierne pahorkatinový, na poľnohospodárskych územiach nájdeme väčšinou ovocné sady a ornú pôdu. Momentálne má vyše 10 000 obyvateľov a demografia ukazuje stúpajúcu tendenciu.

História Maglódu údajne siaha do čias príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Meno dediny a jej majiteľov často spomínajú stredoveké listiny, ba už aj Anonymus písal o Maglóde. Majiteľmi osady boli rodiny Maglódovcov, Péczeliovcov, Hartyániovcov a Hatvanyovcov. Dynamický rozvoj obce zastavil príchod Turkov, pred ktorými obyvatelia ušli, ale neskôr sa vrátili. Osídľovanie sa začalo po ústupe Turkov. V roku 1699 tu žilo 15, o dva roky neskôr 53 rodín. Počas Rákócziho povstania sa Maglód vyľudnil, preto najväčší statkári, Rádayovci a Grassalkovichovci, sem priviedli slovenských poddaných hlavne z Novohradu. V roku 1715 tu žilo 18 a v roku 1760 už vyše 100 rodín, tri štvrtiny boli slovenské. Obyvateľstvo bolo pred reformáciou katolícke, slovenské rodiny evanjelické. Živilo sa hlavne poľnohospodárstvom, priemysel bol druhoradý. V Maglóde žil a pracoval ako evanjelický kantor starý otec známeho básnika Sándora Petőfiho a tu sa básnik zoznámil so svojou budúcou manželkou. Po prvej svetovej vojne sa začala obec postupne rozvíjať. Dnes má všetky ulice vyasfaltované, všade je zavedený vodovod, elektrická sieť a kanalizácia. Maglód dostal titul mesta v júni 2007.

O tom, že Maglód má slovenské korene, svedčí aj fakt, že už v roku 1996 tu zvolili slovenskú samosprávu. Jej predsedom bol Michal Kiss. V predchádzajúcom cykle zbor viedla Mária Pintérová, podpredsedníčkou bola J. Šimoniová. Po minuloročných voľbách zvolili poslanci na čelo zboru Ildiku Boršikovú. Členkami miestnej slovenskej samosprávy sú podpredsedníčka Anna Rakitová a poslankyne Zuzana Földiová a Zuzana Bolgárová, všetky tri sú už dôchodkyne. Podľa Ildiky Boršikovej tvoria vynikajúci kolektív, ktorý podporuje všetky podujatia v meste a stará sa o zachovávanie slovenských tradícií. V zime usporadúvajú batôžkový ples ženatých a párov, na jeseň Slovenský deň, na ktorý pozývajú slovenské kultúrne telesá z okolitých, ale aj zo vzdialenejších osád, ktoré sa potom z roka na rok striedajú. Každý rok sa účastníci stretnú pred kultúrnym domom, odkiaľ potom v krojovanom sprievode prejdú na miesto, kde sa uskutoční slovenská bohoslužba (nie každý rok sa koná v kostole, niekedy je v miestnom kultúrnom dome, závisí to od počtu a veku účastníkov). Po bohoslužbe zvyčajne nasleduje kultúrny program, v ktorom vystúpia všetky vekové kategórie folklórnikov z Maglódu a ich priatelia, dobrí známi z okolia. V blízkej budúcnosti by chceli podľa vzoru šóškútskych Slovákov usporiadať kapustníkový festival a páračky, kde pri voľnej besede, tak, ako to robili kedysi aj ich predkovia, by varili kukuricu s medom a makom. Okrem toho chcú rozbehnúť kurz slovenského jazyka, čo si nárokuje nielen stredná veková skupina, ale aj mladí.

Slovenská samospráva podporuje aj miestne kultúrne telesá. Okrem Klubu dôchodcov tu aktívne pôsobí aj Klub žien, členky ktorého vystupujú tiež v maglódskych krojoch. Pred dvoma rokmi tu vznikla nová tanečno-spevácka skupina miestnych Slovákov Rosička pod vedením Anny Kováčovej, členky ktorej sú zároveň členkami slovenskej samosprávy, ale sú medzi nimi aj mladé ženy. Ich prvoradým cieľom je zachovať miestne slovenské piesne a tance a odovzdať ich nasledujúcim generáciám. Okrem týchto telies nemôžeme vynechať ani najmladších Slovákov, ktorí sú aktívnymi a vnímavými členmi deväťročného tanečného súboru Kacamajka, ktorý vedú Krisztína a Lénárt Nagyovci. Tanečníci pred dvoma rokmi na celoštátnej kvalifikačnej súťaži v Sarvaši získali zlatú kvalifikáciu. Členovia Rosičky a Kacamajky zachovávajú pamiatky z minulosti, používajú ľudové kroje svojich starých a prastarých mám. Ako nám predsedníčka prezradila, oba súbory spoločne vystupujú na podujatiach. Maglódčania majú výborné styky aj s okolitými slovenskými volenými zbormi. Pravidelne sa zúčastňujú na akciách Albertiršanov, Ečerčanov, Kerestúrčanov, Šáranov, Kerepešanov, Pilíšanov, Čomáďanov atď. V októbri sa s nimi stretávame na Páračkách v Cinkote, v lete putujú za Slovákmi po Peštianskej župe a začiatkom roka sa zúčastňujú na Valnom zhromaždení Spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina.

Slovenská samospráva v Maglóde má vynikajúce kontakty aj s mestským zastupiteľstvom. Pravidelne sa zapája do mestských podujatí, na ktorých ženy tradične pečú starodávne jedlá, gerhene (zemiakové placky), sadlové pagáčiky atď. Koncom minulého roka dostali od mestskej samosprávy miestnosť v budove bývalej škôlky, dnes umeleckej pamiatky na Aradiho ceste, ktorú používajú spolu s Kacamajkou. Stretávajú sa tu každú stredu, zopakujú si choreografie a učia sa nové slovenské piesne a tance, pripravujú sa na vystúpenia. Keďže slovenský volený zbor má obmedzené finančné prostriedky, pomocou mestskej samosprávy by chcel zariadiť obecnú národopisnú zbierku, ktorá je vo dvore kultúrneho domu MagHáz. Majiteľom domu je mestská a prevádzkovateľom menšinová samospráva.

Podľa slov pani predsedníčky v záujme toho sa uchádzajú o podporu nielen z domácich, ale aj zo zahraničných fondov, aby sa raz mohli pýšiť prekrásnymi maglódskymi slovenskými tradíciami.

Andrea Szabová Mataiszová