Kultúrny dom Bélu Kálmánfiho v Číve (Piliscsév), miestna slovenská samospráva a základná škola usporiadali v druhú aprílovú sobotu vynášanie Moreny.
Piata pôstna nedeľa je neklamným znakom jari. Nesie viaceré pomenovania ako napríklad Smrtná alebo Čierna nedeľa. Na Smrtnú nedeľu bývalo v mnohých Slovákmi obývaných obciach v Maďarsku rozšíreným zvykom vynášanie Moreny, ktoré vo viacerých regiónoch prežíva renesanciu a spestruje vítanie jari. Slamou vypchatá Morena, figurína v ženských šatách, ktorú niekde volajú aj Marmuriena alebo Kyselica, symbolizuje túžbu pretrvávajúcu z pohanských čias zbaviť sa po súženiach dlhej zimy rizík, ktoré toto ročné obdobie prináša. Morenu vynášajú mladí ľudia. Z obce ju odprevádzajú v sprievode a so spevom. Symbol smrti, chorôb a zimy končí zapálený hodením do potoka alebo zhorí vo vatre. Aj keď sú termíny pôstnych nedieľ a veľkonočných sviatkov pohyblivé, ľudia v spojitosti so Smrtnou nedeľou veria v skúsenosti predchádzajúcich generácií, ktoré sú zakotvené v pranostike „Kým neprídu pašie, tepla nebude”.
Čívania oživili zvyk vynášania Moreny pred tromi rokmi a odvtedy ho slávia každý rok. Nebolo tomu inak ani teraz. Účastníci sa schádzali na dvore Dedinského domu. Mnohí prišli v miestnom kroji, medzi nimi aj starostka osady Bernadett Kostková Rokolyová. Našla sa aj taká mladá žena, ktorá si obliekla aj pre staršie folklórničky neznámy kroj. Ako sme sa dozvedeli, počas pôstu aj čívske ženy nosili zvláštny kroj, zväčša z tmavého brokátu. O pôvode vynášania Moreny a o tradíciách v Číve hovorila riaditeľka kultúrneho domu Katarína Čapuchová. Ako povedala, tento jarný zvyk sa vytratil z povedomia ľudí na začiatku minulého storočia, ale pesničky sa zachovali, lebo ich pozbieral zberateľ pilíšskych piesní Béla Kálmánfi.
Po týchto úvodných slovách dievčatá v krojoch zobrali slamenú figurínu a vybrali sa s ňou k budove základnej školy. Po dedine prešli v sprievode, ku ktorému sa pridali aj obyvatelia osady. Na dvore základnej školy väčšie dievčatá predviedli zopár detských hier a do spevu sa zapojili aj žiaci školy. Po krátkom programe vyniesli Morenu k potoku, zapálili ju a hodili do vody. Kým slamená figurína horela, spievali členky pávieho krúžku.
Po programe sa účastníci presunuli do budovy školy, kde bolo pripravené pohostenie: chlieb s masťou, čaj a varené víno. Hoci v tomto roku bolo menej účastníkov ako pred tromi rokmi, môžeme konštatovať, že Čívanom sa na najväčšie potešenie detí podarilo oživiť starý zvyk.
(ef)