Čo pre teba znamená byť Slovákom v Maďarsku? – spýtali sme sa po jednom informatívnom zasadnutí Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) niektorých aktivistov tohto zoskupenia.

Juraj Ráďanský, Sarvaš – Budapešť

- Slovenské povedomie som nadobudol po dlhých rokoch. Doma sme nehovorili po slovensky, prvé slovenské slová som sa naučil v sarvašskej slovenskej základnej škole. Myslím si, že napriek tomu sa môžem hrdo hlásiť za Slováka, veď som si osvojil jazyk mojich predkov na slušnej úrovni a napriek občasným kritickým poznámkam sa necítim byť „umelým Slovákom”. Pre mňa je najdôležitejšie, aby som aj ako mladý príslušník národnostnej menšiny čelil výzvam dnešnej doby. Nepokladám za životaschopnú tú národnosť, ktorá chce stopercentne profitovať iba z úspechov svojej minulosti. Aj naša generácia si musí vytvoriť svoje hodnoty.

Pavle Kunovac, Békešská Čaba

- Pre mňa byť Slovákom v Maďarsku znamená všeličo, o. i. je mojím životným cieľom robiť niečo pre túto národnosť. Kto ma pozná, ten vie, že skôr som si osvojil slovenčinu, ako jazyk štátu, v ktorom žijem. Okrem slovenčiny hovorím aj po srbsky, veď je to materinský jazyk môjho otca. V podstate som multinárodnostný človek. Vychovávali ma aj starí rodičia, ktorí hovoria slovenským nárečím. Musíme byť hrdí na to, že ešte hovoríme tým jazykom, ktorý priniesli pred 300 rokmi na Dolnú zem naši predkovia. Dúfam, že čo najlepšie budem ovládať slovenčinu a našu históriu, aby som tento jazyk a kultúru mohol odovzdať potomkom mojej generácie.

Ondrej Kiseľ, predseda OSMM, Békešská Čaba

- Je pre mňa prirodzené, že patrím k slovenskej národnosti, aj keď som nechodil do slovenskej školy. V detstve som si zvykol na to, že okolo mňa hovoria aj po slovensky, niektoré výrazy som si osvojil, dokonca boli aj také, ktoré som poznal iba v miestnej slovenčine. Slovenský pôvod som si začal uvedomovať v stredoškolských rokoch, keď s mojím dobrým priateľom Jankom Hankom, bývalým študentom slovenskej školy, sme veľa hovorili o histórii Slovákov v Békešskej Čabe. On mi porozprával dovtedy pre mňa neznáme detaily. Uvedomil som si, že ja som tiež potomkom tých osadníkov, ktorí sem prišli pred stáročiami a húževnatou prácou vybudovali na spustošenom území prosperujúce mesto. Zároveň som si uvedomil aj to, že je nás čoraz menej. V podstate vtedy som si zaumienil, že sa chcem venovať slovenčine. Pôvodne som sa chcel prihlásiť na štúdium práva, v poslednej chvíli som sa však prihlásil na odbor slovenčina do Segedína. Začal som navštevovať podujatia Domu slovenskej kultúry a postupne som sa zapojil do slovenského verejného života.

Zdá sa byť protirečivé, že materinský jazyk mám maďarský, ale pokladám sa za Slováka. Srdcom som nepochybne Slovák, a to nielen v prípadoch, keď sa treba prezentovať ako príslušník národnostnej menšiny, ale v každej životnej situácii. Nechcem, aby moja identita bola iba deklaratívna. V mojom prostredí je viacero takých mladých, ktorí zmýšľajú podobne a cenia si inakosť, ktorá nás rozlišuje od príslušníkov iných národností. Pokladám za svoju povinnosť pracovať v záujme toho, aby sme si zachovali čo možno najviac z našej národnostnej kultúry.

Zsolt Bereczky, Békešská Čaba

- Byť Slovákom v Maďarsku znamená pre mňa naraz viac vecí. Cítim, že patrím do tejto komunity, môžem byť súčasťou niečoho, čo pre mňa veľa znamená. V najbližšej rodine máme málo príslušníkov so slovenskými koreňmi, vetva jedného prastarého otca je však slovenská. Po slovensky som sa naučil v škole a v čase maturitných skúšok som začal preciťovať, aké nádherné je byť dolnozemským Slovákom. Vtedy som sa rozhodol, že chcem niečo urobiť v oblasti zachovávania a pestovania tradícií. Podľa možností sa zúčastňujem na kultúrnych aktivitách Slovákov a pri týchto príležitostiach ma zvlášť teší pohľad na známe a milé tváre ľudí rôznych generácií. Dlho som pracoval v Dome slovenskej kultúry, o. i. na recepcii. Hostia sa často zaujímali o históriu mesta, alebo boli prekvapení, že v Békešskej Čabe je slovenský kultúrny dom a hotel. Ja som im v takýchto prípadoch vždy stručne priblížil dejiny mesta a históriu Slovákov v Békešskej Čabe a na okolí. Boli z toho vždy nadšení a pozorne ma počúvali. A ja som mal z toho dobrý pocit, že som spravil niečo užitočné.

Zaznamenal: (csl)