Okolo Békešskej Čaby pôsobilo do roku 1975 osemnásť tzv. sálašských škôl. Prvé vznikli na prelome 19. a 20. storočia, z novších to boli napr. školy v Kétšoproni, Gerendáši, Malom Mederi či Legelőgerendáši.
V súčasnosti ich pripomínajú iba štyri prázdne budovy. Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) aj tohto roku usporiadala stretnutie bývalých učiteľov týchto škôl. Žiaľ, účastníkov je z roka na rok menej. Terajších 22 hostí, ktorí prišli oživiť spomienky na zašlé časy, privítala v mene ČOS Alžbeta Ančinová. Pán učiteľ Ján Vandlík si takto zaspomínal na niekdajšie pomery v sálašskej škole: „Vyučovacia hodina sa v zime začala až potom, keď sa deti, ktoré prišli zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov, zohriali pri železnej peci. V škole často strávili celý deň. V jarnom období sa na rozľahlom školskom dvore konali majálesy a výletom do hôr si žiaci pripomínali Deň vtákov a stromov.“
Bývalí učitelia vyjadrili svoju vďaku usporiadateľom stretnutia za to, že nezabúdajú na tých, ktorí kedysi na sálašoch vyučovali a pestovali slovenský jazyk, veď deti prichádzali do školy takmer výlučne so znalosťou slovenčiny. Predsedníčka ČOS Anna Ištvánová na záver vyzdvihla príkladnú činnosť niekdajších sálašských „lampášov" s prosbou, aby odovzdávali svoje skúsenosti príslušníkom dnešnej mladej generácie.