Tohoročné júlové stretnutie zemplínskych spevokolov v Baňačke sa nieslo v duchu osláv 15. výročia založenia miestneho ženského speváckeho zboru Rozmarín.

Zúčastnilo sa na ňom deväť kultúrnych telies z Maďarska i zo Slovenska. Celoštátnu slovenskú samosprávu reprezentovali zástupca predsedu František Zelman a riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová. Na oslavách bola i pravidelná účastníčka stretnutí na Zemplíne, bývalá zástupkyňa predsedu CSS Etelka Rybová.

Miestom podujatia bol Oblastný dom zemplínskych Slovákov. Početní diváci si mohli pochváliť aj prístrešok, ktorý dala v týchto dňoch nad javisko postaviť spoločnosť Legatum, ktorá má objekt v rukách. Ten tento krát viac než pred dažďom chránil vystupujúcich pred slnkom. Slnečné počasie totiž bolo zo strany organizátorov, t. j. miestnej slovenskej samosprávy, tiež zariadené.

O úspechoch a repertoári oslavovaného ženského speváckeho zboru, o jeho zakladateľovi Jánovi Valykovi, ako aj o zosnulých členkách Rozmarínu v úvodných slovách prehovorila dlhoročná predsedníčka menšinového zboru Anna Bacskaiová. Zmienila sa i o súčasnej umeleckej vedúcej súboru Márii Holodovej, ktorá sa neúnavne pričiňuje o chod a repertoár speváckeho zboru. Divákom predstavili i najvyššie vyznamenanie Slovákov v Maďarsku Za našu národnosť. Súbor Rozmarín ho získal na základe písomnej iniciatívy Slovenskej samosprávy Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy, ktorej predsedníčka Júlia Kucziková bola tiež prítomná na regionálnom stretnutí. Vyznamenanie s peňažnou odmenou odovzdali členkám v rámci tradičných osláv Dňa Slovákov v Maďarsku, ktoré sa tohto roku uskutočnili vo Veľkom Bánhedeši.

Slovo potom dostal František Zelman, ktorý v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy členkám zboru Rozmarín opäť zagratuloval. Vyzdvihol dôležitosť zachovávania slovenského jazyka či už vo forme hovoreného slova, alebo piesní, a to nielen na Zemplíne, ale i na Dolnej zemi, odkiaľ prítomných prišiel pozdraviť.

Trojhodinový kolotoč slovenských zemplínskych ľudových piesní potom rozkrútilo deväť vystupujúcich súborov. V číslach sa striedali spevácke súbory z maďarskej strany Zemplína (Vágašhuťania, Mikóházčania, Fizérčania, speváčky z Malej Huty) s folklórnymi telesami zo Slovenska (Novomeščanka zo Slovenského Nového Mesta, Soľanka zo Zbudze pri Michalovciach a Folklórny súbor z Breziny). Najmenšími účastníkmi boli tanečníci detského folklórneho súboru Zemplínčatá zo slovenskej Základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom.

No a kto pozorne číta tento článok, tak by sa mal teraz neveriacky spýtať, že kde je spomínaná deviata spevácka skupina? Všetko dobré, keď je koniec dobrý, znie naša odpoveď. Rozmarínčanky totiž po krátkom úvodnom vystúpení, keď ich pozdravil i miestny poslanec István Szőnyi, prekvapili obecenstvo aj záverečným programom. Na ňom nechýbala ani obrovská narodeninová torta, z ktorej sa ušlo každému. Na spontánnom konci popoludňajšieho podujatia sa totiž každý ponáhľal členkám zboru osobne zagratulovať a veru niektoré z nich neudržali ani slzy v očiach. Myslím si, že aj taký má byť repertoár speváckeho zboru. Veď ako jej členky vyznávajú, vo svojich programoch zachovávajú fázy života od narodenia po smrť. A k týmto fázam neodmysliteľne patria i slzy!

Ženskému speváckemu zboru Rozmarín prajeme veľa ďalších úspechov a hlavne ešte nadšenejších následníkov!

(jk)