Práve začína čas, keď dozrievajú niektoré stolové odrody hrozna. Jednou z nich je aj odroda rozšírená po celom svete, ktorá dostala pomenovanie po meste, v ktorom ju vyšľachtil rodák z Bardejova. Tým mestom je Békešská Čaba, meno jej šľachtiteľa je Adolf Štark a názov tohto kultivaru je Čabianska perla.
Najväčší podiel na rozvoji uhorského vinohradníctva majú dvaja rodáci a súpútnici zo Slovenska - Adolf Štark a Ján Matis (Mathiás). Je zaujímavé, že obidvaja pochádzajú zo Šariša, kde sa viniču vzhľadom na tamojšie prírodné podmienky nedarí a tak svoje najväčšie úspechy dosiahli na uhorskej Dolnej zemi. Najskôr sa chcem podrobnejšie zaoberať starším rodákom z Bardejova Adolfom Štarkom (Stark), ktorý sa v tomto šarišskom meste narodil 28. 12. 1834.
Kým otec Jána Matisa (Mathiása) bol v Mošurove roľníkom, otec Adolfa Štarka Michal ako potomok nemeckých kolonistov na Spiši bol profesorom na bardejovskom dievčenskom lýceu. Matka Adolfa Zuzana Folkušháziová mala zemiansky pôvod a Adolf bol v poradí tretí z piatich súrodencov. V neskoršom pôsobení medzi Slovákmi v békešskej oblasti bolo pre Adolfa Štarka rozhodujúce, že jedna z jeho troch sestier Vilma sa už predtým vydala do Sarvaša za Slováka Daniela Semiana, ktorý tam bol profesorom na evanjelickom gymnáziu.
Po skončení elementárnej školy Adolf Štark študoval v rokoch 1847-48 na strednej škole v Miškovci, kde dosahoval dobré výsledky a otec ho poslal študovať do evanjelického kolégia v Prešove, kde aj on v rokoch 1818-25 študoval. Adolf prvý ročník na tejto škole viackrát prerušil, ale aj napriek tomu nastúpil do druhého ročníka. Aj keď mu učenie išlo dobre, rozhodol sa po vianočných prázdninách do školy nevrátiť. Mal záujem stať sa obchodníkom a cestovať po krajine. V roku 1853 sa prihlásil za učňa u bardejovského obchodníka Michala Kiráľa a postupne do roku 1859 po povinnej vandrovke v Kluži, Baia Mare, Debrecíne a Oradei, kde pracoval u rôznych obchodníkov, teda po vynikajúcej praxi si podal žiadosť na otvorenie samostatného obchodu v Békešskej Čabe. Rozhodol sa tak najmä preto, lebo to bolo v tom čase mesto s najväčším počtom po slovensky hovoriacich obyvateľov v celom Uhorsku, ktorých reč ako rodák z Bardejova dokonale ovládal. Druhým dôvodom bolo to, že aj celé okolie bolo obývané Slovákmi a dokonca v neďalekom Sarvaši bola vydatá jeho sestra za už spomínaného Daniela Semiana. Navyše aj bratanec tohto profesora Samuel Semian žil priamo v Békešskej Čabe a tí mu spoločne odporučili usadenie sa v tomto meste. Adolfovi Štarkovi toto odporučenie dávalo istotou, že medzi svojimi sa uchytí a vždy u nich nájde povzbudenie a pomoc. Povolenie na otvorenie obchodu so železiarskym tovarom dostal Adolf Štark 31. 10.
Živnosť začal v prenajatom dome, vtedy s popisným číslom 979, ktorý neskôr bol zaradený do Szechenyiho ulice, ktorá jestvuje dodnes. Tento dom neskôr Adolf Štark odkúpil do svojho vlastníctva a tak obchod na tom istom mieste slúžil plných 80 rokov zákazníkom. V roku 1863 sa vo veku 29 rokov oženil, vzal si dcéru bohatšieho gazdu 20-ročnú katolíčku Rozáliu Fejérovú s tým, že sobáš sa konal podľa evanjelického obradu. Sobášil ich békeščabiansky farár a biskup, rodák z trenčianskych Kochanoviec Gustáv Seberíni. Po svadbe sa Štarkovci presťahovali do prenajatého domu, ktorý si čoskoro odkúpili. Rovnako si odkúpili aj pozemky, ktoré boli blízko domu. Na nich Štark vysadil ovocné stromy a vinič, pričom mu radil miestny učiteľ a ovocinár Ernest Straka. Ďalšiu väčšiu výmeru pôdy získala dedičstvom jeho manželka, čím Štarkovci mali nakoniec k dispozícii celkovo 35 hektárov pôdy. Z tejto výmery vyčlenil Štark 8 hektárov na vinohrady. Na konci 19. storočia sa začal väčší dopyt po stolovom hrozne a tak sa rozhodol vysádzať prvé sadenice viniča so stolovými odrodami. Keďže chcel uspieť, zbieral skúsenosti a začal študovať odbornú literatúru. Po nákupe nových odrôd a prvých dobrých výsledkoch z pestovania začal sa aj on venovať šľachteniu viniča. Pritom nakupoval a predával okrem svojich odrôd a druhov aj nakúpené.
Zachoval sa katalóg, v ktorom ponúka 299 druhov hrozna, z ktorých sám pestoval 34. Podľa písomných poznámok zachovaných v archíve evanjelického cirkevného zboru Békešskej Čaby, v katalógu vyznačil 7 druhov s maďarskými názvami, ktoré sám vyšľachtil: Lajos Kossuth, Garibaldi, Stark magoncza, Rouge korai, Csaba gyöngye, Stark Róza, Sándor Petőfi. Z nich sa v pestovateľskej praxi rozšírili iba štyri. Najväčší úspech dosiahol pri vyšľachtení Čabianskej perly (Csaba gyöngye), s ktorou sa stal známym po celom svete. V roku 1900 túto odrodu prvýkrát opísal Ján Domokos z Ďuly, podľa ktorého má veľké strapce, tvrdé biele bobule a do 20. júla dozrieva. V tom istom roku jeho syn František uverejnil v tlači prvý inzerát, podľa ktorého si zákazníci môžu zakúpiť toto hrozno v obmedzenom množstve. Známy maďarský vinohradnícky odborník Pavel Kozma charakterizuje Čabiansku perlu takto: „Jej strapec je stredne veľký a stredne hustý, dužina bobúľ je šťavnatá, chrumkavá a voňavá. Koža je tenká a ľahko praská, čím sa ťažšie prepravuje. Dozrieva od 20. júla do 18. augusta. Púčky viniča dobre znášajú mrazy a na peronospóru je málo citlivá. Hrozno má príjemnú vôňu a tým, že veľmi skoro dozrieva, je veľmi vzácne“. Treba dodať, že kvôli včasnému dozrievaniu ju domáci a zahraniční šľachtitelia používali na vypestovanie ďalších výnimočných odrôd. Napríklad Pavel Kočiš vypestoval krížením Bratislavského bieleho s Čabianskou perlou odrodu „Irsai Oliver“ a krížením odrody Kráľovná Alžbeta s Čabianskou perlou vznikla „Kráľovná vinohradov“.
Čabianska perla je rozšírená nielen Európe, ale aj v Afrike a Amerike. Medzi maďarskými vinohradníckymi odborníkmi pretrváva od začiatku polemika o autorstve tejto odrody. Jedni pripisujú autorstvo Jánovi Matisovi a ďalší Adolfovi Štarkovi. Ani jedna teória nie je doložená rukolapnými dokladmi. Jednou z verzií je aj to, že Štark dostal semiačka odrody od Matisa. Záhradnícky lexikón však prisudzuje autorstvo Štarkovi, rovnako aj viacerí odborníci. Je predpoklad, že Matis sa so Štarkom poznal. Keď inak nie, tak sa museli stretnúť na výstavách a pri oceneniach, ktoré na nich získali. Matis prežil Štarka o 11 rokov a neprotestoval, že Štark je autorom Čabianskej perly a ani vo svojom cenníku z roku 1908-9 ju neuvádza ako svoju odrodu.
Svoju šľachtiteľskú a pestovateľskú činnosť prezentoval Adolf Štark na významných domácich a medzinárodných výstavách, na ktorých dostal viacero ocenení. V archíve evanjelického cirkevného zboru v Békešskej Čabe je uložených 7 medailí, ktoré tento bardejovský rodák za svoje výsledky získal. V roku 1873 si zo svetovej výstavy vo Viedni priniesol zlatú, roku 1876 z celoštátnej výstavy bronzovú, roku 1878 zo župnej výstavy v Békešskej Čabe striebornú, roku 1894 z medzinárodnej výstavy v Petrohrade bronzovú, roku 1897 z medzinárodnej výstavy v Hamburgu striebornú, roku 1898 pamätnú medailu k 50. výročiu panovania cisára Františka Jozefa a roku 1902 zo Svetovej výstavy v Paríži ozdobnú vázu. Je samozrejmé, že sa zúčastnil na mnohých ďalších domácich a zahraničných výstavách.
Adolf Štark bol váženým občanom mesta Békešská Čaba. Popri svojej náročnej práci v obchode a vo vinici zapájal sa aj do spoločenskej činnosti v meste, a to najmä v Hospodárskom spolku Békešskej Čaby, kde bol aj členom jeho vedenia a aktívne pracoval najmä v komisii pre usporiadanie výstav. Podieľal sa na vypracovaní župného štatútu vinohradníkov, prispieval do odborného časopisu Vinohradnícke listy (Borászati Lapok). Za zmienku stojí, že jeho priateľom, s ktorým udržiaval písomný styk, bol čabiansky maliar Anton Haan, žijúci na ostrove Capri a advokátom jeho rodiny bol Ján Kollár st. zo Sarvaša. Mal tri deti – dcéry Máriu, Rozáliu a syna Františka, ktorý podnikal s otcom. Po smrti otca mu pripadol celý majetok. Adolf Štark zomrel 26. 8. 1910 vo veku 75 rokov v Békešskej Čabe. Je pochovaný v hrobe so svojim synom, a na jeho pamiatku slúži pomník zo žuly, na ktorom je vyobrazený strapec hrozna.
Ján Jančovic
Pramene a literatúra:
DEDINSZKY, Gy.: In. Stark Adolf békescsabai szőlőnemesítő. Békéscsaba, 1981, rkp.
VONTORČÍK, J.: Vinohradnícky velikán vo Viničkách Ján Mathiász (Matis) 1838-1921. Tokajské vinohradníctvo a vinárstvo na Slovensku. Zborník referátov. Viničky 2002. Vydal Agrogenofond, n.o. Nitra.