Slováci prišli do Šámšonházu v prvej štvrtine XVIII. storočia – uvádza sa v dejinách obce, ktorú napísala Helena Vámošiová.
Na túto udalosť spomínali obyvatelia tejto novohradskej usadlosti 7. augusta na XVII. oslavách osídlenia obce, ktorú usporiadali slovenská a obecná samospráva v Šámšonháze. Podujatie začalo privítaním hostí v Obecnom dome, kde starostka obce Gyöngyi Bajnoková Képešová zoznámila prítomných krátkou históriou Šámšonházu. Vyzdvihla, že s veľkou úctou spomínajú na pani učiteľku, ktorá usilovnou vedeckou prácou napísala históriu obce. Slovenské rodiny prišli do Šámšonházu vo viacerých vlnách. Medzi prvými usadlíkmi boli evanjelickí Slováci z Ábelovej, na čele s farárom Jánom Haánom. Počas jeho pôsobenia sa tu narodil známy polyhistor Ľudovít Haán, ktorý neskôr žil a tvoril v Békešskej Čabe. Predkovia dnešných obyvateľov obce veľkou pracovitosťou založili po požiaroch kostol, faru, školu a biskupské sídlo. Terajší kostol vybudovali v roku 1870, hlavným dozorcom bol Lajos Kossuth, po ktorom sa zachoval vlastnoručný list, na ktorý sú Šámšončania veľmi hrdí. Obec bola od roku 1923 až do smrti biskupa Istvána Kissa biskupským sídlom. „Slovenskú národnostnú kultúru sa snažíme pestovať a dávať dobrý príklad mladším generáciám. V tejto činnosti chcem vyzdvihnúť prácu Klubu dôchodcov, Folklórneho súboru Koleso a približne pred rokom založeného detského súboru Stromčoke. Naši predkovia pracovali veľmi tvrdo a usilovne. Dali nám pekný príklad, preto musíme aj my urobiť všetko za tu žijúcu spoločnosť a za našu milú dedinku“ - povedala Gyöngyi Bajnoková Képesová. Pani starostka zvlášť privítala delegáciu zo spriatelenej obce, z Chvalovej (SR), bývalých žiakov slovenského gymnázia v Budapešti, ktorí tu oslávili 46. výročie maturity a ktorí prišli na pozvanie Juraja Kukelya. Pozdravila členov Klubu dôchodcov a vedúcich kultúrnych skupín, ako aj predstaviteľov obecného zastupiteľstva a rómskej samosprávy. Slovo od nej prevzal starosta obce Chvalová Vladimír Vaculčiak, ktorý sa poďakoval organizátorom za pozvanie. „Presne pred dvoma rokmi sme s pani starostkou podpísali zmluvu o partnerstve medzi našimi obcami s cieľom spoločne sa uchádzať o projekty a peniaze z EU, aby sme zatraktívnili naše osady a tak zastavili ich vyľudnenie“ - povedal starosta Chvalovej.
Po spomienke na zakladateľov obce a privítacích slovách nasledovala slávnostná bohoslužba v miestnom evanjelickom kostole, kde služby božie v slovenskom jazyku slúžila farárka Slovenského evanjelického zboru a. v. v Budapešti Hilda Guláčiová Fabuľová. Pani farárka vo svojej kázni zdôraznila dôležitosť zachovania tradícií a jazyka našich predkov. Služby Božie spestrilo vystúpenie evanjelického speváckeho zboru, členovia ktorého predniesli prekrásne náboženské piesne v slovenskom a maďarskom jazyku.
Po bohoslužbe sa konal kultúrny program v Obecnom dome, ktorý svojou prítomnosťou poctili predseda Valného zhromaždenia Novohradskej župy Zsolt Becsó a zástupca predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy František Zelman. Na javisku sa vystriedali detský súbor Stromčoke, miestny evanjelický spevácky zbor, detský tanečný súbor Lucinka, folklórna skupina Koleso a tanečný súbor Ipeľ z Lučenca. Večer patril spoločnej zábave so skupinou Esztam a ochutnávke domácich špecialít, ako sú „glgany“ (maková kukurica), pampúchy a domáce syry.
Spomienka na zakladateľov bola vhodnou príležitosťou aj na to, aby sme so starostkou hovorili o budúcnosti. V blízkosti evanjelického kostola práve prebiehajú rekonštrukčné práce, v súvislosti s ktorými Gy. Képešová Bajnoková pre Ľudové noviny uviedla: „Práve sa vykonávajú práce okolo prírodného javiska, kde sme zvykli usporiadať naše oslavy osídlenia obce. Toto námestie patrí evanjelickej cirkvi, ktorá získala päťdesiattri miliónov forintov na obnovu kostola, záhrady a svahu, na ktorom sú schody do kostola. Obec nedávno vyhrala pätnásť miliónov forintov na vybudovanie ihriska. Výstavbu však, žiaľ, zatiaľ nedokážeme realizovať, lebo celú stavbu by musela naša samospráva dopredu financovať. K tomu by sme si museli zobrať úver, o tom sa náš zbor ešte nerozhodol. Máme ešte trochu času, rozhodnúť treba do budúceho júna. Čo sa týka budúcnosti, veľmi by sme sa tešili tomu, keby sa založila tzv. rodinná družina. Tu by sme mali možnosť aj na zavedenie slovenčiny nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Myslím si, že s tým by sme dokázali urobiť veľmi veľa na národnostnom poli. Zatiaľ však v dôsledku hospodárskej krízy nemáme túto možnosť“.
Andrea Szabová Mataiszová