Slovenská samospráva v Pilíšskej Čabe v spolupráci s obecnou samosprávou a Nemeckou národnostnou samosprávou v snahe o vytvorenie tradičného podujatia usporiadali koncom júla Deň pamiatky na predkov.
Podujatie nadviazalo na založenie Parku predkov, ktorý slávnostne odovzdali na mieste niekdajšieho napájadla v strede veľkoobce na základe iniciatívy slovenského voleného zboru v roku 2002. Uprostred parku stojí studňa, okolo ktorej stoja štyri postavy symbolizujúce v obci žijúcich Slovákov, Maďarov, Nemcov a Rómov. Na drevenej studni leží koleso, na ktorom sú napísané starodávne miestne názvy. Zvonce, ktoré visia na vahadle, darovali Slovákom členovia rómskej komunity. Je to dielo sochára Pavla Száka Kocsisa, ktoré pripomína obyvateľom ich predkov. Doteraz sa tu nepodarilo zorganizovať tradičné podujatie, ktoré by zapustilo korene, preto hlavný organizátor Dňa pamiatky na predkov a predseda slovenského zboru Július Kučera pevne verí, že koniec júla bude patriť v Pilíšskej Čabe tejto udalosti.
Podujatie začalo trojjazyčnou slávnostnou svätou omšou, ktorú celebrovali miestni farári Gyula Szabó a János Karaffa, Attila Sára z Veľkých Ludiniec a Zsolt Farkas z Kamenice nad Hronom. Počas omše poskytli hudobný sprievod členovia dychovej kapely Lapášanka z Veľkého Lapášu. Po svätej omši prešli účastníci podujatia v sprievode do Parku predkov, kde nasledovali slávnostné príhovory a po krátkom kultúrnom programe duchovní znovu vysvätili park. Moderátormi podujatia boli učiteľka hudobnej a výtvarnej školy Erika Zebegényiová a vedúci katedry Slovenského jazyka Katolíckej univerzity Petra Pázmáňa Marcell Pilecký. Starosta Pilíšskej Čaby Csaba Gáspár vo svojom slávnostnom príhovore sa zmienil o tom, že tento deň je o spolupatričnosti a o predkoch obyvateľov podpilíšskej obce, ktorí založili a obývali osadu v porozumení a súdržnosti. V mene mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti P. Weissa a v mene riaditeľky Slovenského inštitútu Budapešti J. Tomkovej sa prítomným prihovoril I. tajomník veľvyslanectva SR v Budapešti Metod Špaček. Vyslovil svoju radosť z toho, že môže spoločne spomínať na predkov milých ľudí obývajúcich pilíšske hory. „Sila, ktorú čerpajú ľudia od svojich predkov, posilňuje ich v súčasnosti,“ povedal a dodal, že v súčasnosti prebieha najväčšia investícia slovenskej vlády práve v tomto regióne, na Slovenskom dome v Mlynkoch, ktorý by mal slúžiť všetkým obyvateľom z okolia Pilíša. Program spestrila recitácia žiačky nemeckej národnostnej školy Doris Müllerovej a miestneho básnika Antona Drevenku v slovenčine a maďarčine.
V kultúrnom programe potom vystúpili členovia slovenského pávieho krúžku z neďalekého Santova s kyticou pilíšskych ľudových piesní. S krásnymi ľudovými piesňami vystúpili aj členovia Folklórnej skupiny Smrečany a Folklórneho súboru Rapkáčik z Veľkého Lapášu.
Účastníci slávnosti potom prešli k tzv. Panskému dvoru, kde pripravili obed pre účastníkov: bravčový perkelt zo 45 kg mäsa. Po obede nasledovala ozajstná zábava, ktorú otvoril kultúrny program, na ktorom sa s dlhšou ukážkou predstavili všetci zúčastnení. Hostia zo Smrečian predviedli folklórny prierez rokom, santovskí speváci zaspievali tie najkrajšie piesne zo širokého a užšieho okolia. Na tento program sa prišli pozrieť aj obyvatelia Mlynkov, Kestúca a Tárnoku.
Folklórny súbor Rapkáčik vznikol vo Veľkom Lapáši v roku 1988 ako detská skupina. Prvé kroky tanečníkov viedol Ing. Andrej Zurbola. Neskôr sa z tanečníčok pod vedením muzikológa profesora Javora a jeho manželky stávali hudobníčky. V súčasnej dobe sú v súbore dospelí folkloristi - ženská cimbalová muzika, tanečníci a zároveň speváci, ľudia, ktorým prirástol folklór k srdcu. Spolu deväť členov, ktorí hrajú, spievajú a tancujú. Súbor má v repertoári hudbu, spevy a tance z Nitrianskeho regiónu a taktiež aj z Východného Slovenska. Zúčastňuje sa na krajských a celoslovenských prehliadkach. Vo vienku majú členovia súboru zachovávanie ľudových tradícií ako sú fašiangy, veľkonočná oblievačka, slávnosti sv. Urbana vo vinohradoch, Mikuláš, Lucie, betlehem, svadobná odobierka a mnohé iné. S radosťou účinkujú na každom podujatí, na ktoré sú pozvaní. Vedúcou súboru je jeho zakladateľka Aurélia Šranková.
Dychová hudba Lapášanka privábila na záver každého do tanca, avšak stalo sa nešťastie: Pavol Škripek odpadol a zomrel na srdcový infarkt. Táto smutná udalosť znamenala koniec zábavy, ale účastníci predsa sa rozišli v nádeji, že založili novú tradíciu.
O obci Smrečany treba vedieť, že je typická radová dedina ležiaca 5 km na sever od okresného mesta Liptovský Mikuláš. Rozkladá sa v srdci Liptova, Liptovskej kotliny. Delegácia vedená starostom obce Vladom Šiarnikom zavítala pod Pilíš v snahe nadviazať kontakty s tunajšími Slovákmi. Po vydarenom podujatí prespali u slovenských rodín a na druhý deň im ukázali pýchu obce univerzitu a zavítali aj do Senondreja, odkiaľ ich cesta už viedla domov, pod Tatry v nádeji, že sa ešte stretnú s rodákmi z Pilíšskej Čaby...
Eva Patayová Fábiánová