Viac ako 200 remeselníkov a výrobcov sa predstavilo od 2. do 4. septembra v hlavnom meste Slovenska. Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Bratislave totiž usporiadalo v poradí 21. ročník festivalu Dni majstrov pod názvom „Vykroj sa z davu“.
Generálny riaditeľ ÚĽUV-u a organizátor podujatia Milan Beliak na konferencii Spolku ľudového umenia v Békešskej župe pozval na slovenské podujatie aj majstrov z Békešskej Čaby. Takto sa stalo, že v tomto roku v Bratislave bola prezentovaná aj remeselnícka kultúra čabianskych Slovákov. Medzi rezbármi, kováčmi, košikármi, výrobcami hudobných nástrojov, obrázkov maľovaných na sklo, liatych zvonov a mnohých ďalších sa predstavili svojimi produktmi aj remeselníci z Békešskej Čaby. Skupinu zorganizovala a viedla riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová.
Dvanásťčlenná delegácia odcestovala do Bratislavy v piatok popoludní. Vydala sa na cestu do kraja, kde človek tvoril už stáročia pred naším letopočtom. Svedčia o tom asi 450 000-ročné pästné kliny a iné kamenné nástroje, nájdené na území dnešného mesta. Bratislava a hrad sú nepretržite osídlené aspoň od neolitu. Žili tu Kelti, ktorí tu už mali opevnené mesto s mincovňou. Hranica Rímskej ríše viedla stredom dnešného mesta, pozdĺž nej sa rozprestierali početné rímske a germánske osady. Prví Slovania sa tu zjavili začiatkom 6. storočia. Žili tu v kontakte s Avarmi, neskoršie s Maďarmi. Na území Bratislavy sa križovali dve dôležité obchodné cesty: Jantárová (spojnica Baltského a Jadranského mora) a Podunajská (spojnica západnej Európy so západnou Áziou). Staré mesto dostalo dnešnú formu za vlády uhorských kráľov.
V historickej časti Bratislavy mohli predviesť svoje umenie hostia z Békešskej Čaby. Svoje výrobky vystavili na malebnom, tienistom Radničnom nádvorí. Eva Győrfiová a Katarína Kovácsová prezentovali svoje tkané výrobky a techniku tkania. Pod ich vedením si záujemcovia mohli vyskúšať tkanie na malých krosnách. Klára Žírošová a Vanda Illésová viedli detskú herňu, kde si deti s veľkou radosťou vyrábali bábiky z kúskov látky a navliekali koráliky. Mária Vécseyová na ukážku priniesla so sebou do Bratislavy svoje čipky a uviedla záujemcov do tajov paličkovania. Jej najnovšia práca sa zrodila pred očami divákov. Odborná vedúca výšivkárskeho krúžku Rozmarín Anna Illésová dlhé roky skúma a aplikuje na výšivky motívy, ktoré figurovali na dolnozemských kožuchoch. Krúžok sa v Bratislave predstavil so sarvašskými, komlóšskymi, berínskymi a čabianskymi výšivkami a s jednofarebnými motívmi zdobiacimi čepce. Čabiansku nehmotnú kultúru prezentovala autorka týchto riadkov, ktorá príjemnými tónmi citary vábila ľudí prechádzajúcich sa po nádvorí. Starobylé budovy okolo dvora zabezpečili dobrú akustiku. Jemný zvuk dolnozemského strunového nástroja bolo dobre počuť aj v najodľahlejšom kúte nádvoria. V priebehu dvoch dní asi 2 000 ľudí obdivovalo výrobky a produkcie čabianskych Slovákov. Boli medzi nimi nielen obyvatelia hlavného mesta Slovenska a okolia, ale aj zahraniční turisti. Našli sa medzi nimi aj takí, ktorí prišli vyslovene kvôli Čabanom, lebo ich korene siahajú na Dolnú zem.
Vedľa nádvoria, na Hlavnom námestí, prebiehali rôzne folklórne programy. V priebehu troch dní sa na javisku vystriedali folklórne súbory z celej krajiny. Program spestrili organizátori rôznymi súťažami a školami tanca. Detí a dospelých čakali v Primaciálnom paláci tvorivé dielne. Čabianskych účastníkov najviac upútalo miesenie a pečenie chleba. Zaujala ich aj práca povrazníka, lebo povraznícke nástroje vidieť ešte na Dolnej zemi, ale ich už takmer nikto nepoužíva.
V prvý septembrový víkend naši dolnozemskí Slováci stretali v pešej zóne Starého mesta ľudí v tradičnom odeve z celého Slovenska. Spolu s nimi vytvorili atmosféru minulosti, predstavili širokej verejnosti tradičné ľudové remeslá a zručnosť ľudových umelcov.
Ildika Očovská