Na lúke za kostolom sa v poslednú septembrovú sobotu zišli účastníci v poradí piateho Stretnutia slovenských pilíšskych osád v Huti.
Stretnutie sa začalo slávnostnou svätou omšou v slovenskom a maďarskom jazyku v miestnom rímskokatolíckom kostole, ktorú slúžili regent rímskokatolíckeho farského úradu v Csolnoku Piotr Andrzej Berkowicz a dekan z Dorogu Ladislav Kiss-Malý. L. Kiss-Malý vo svojej poučnej a pre všetkých dobre zrozumiteľnej kázni sa zameriaval na všadeprítomnosť Boha, ktorému vďačíme za všetko okolo seba.
Po duševnom rozjímaní účastníci stretnutia prešli na lúku za kostolom, kde už boli pripravené lavice aj mobilné javisko, dar CSS Združeniu a regionálnemu kultúrnemu stredisku pilíšskych Slovákov, ktoré ho požičiava na takéto podujatia. Predstaviteľov pilíšskych slovenských obcí pozdravila primátorka mesta Ostrihom, ku ktorému Huť administratívne patrí, Éva Tétényiová.
Po nej sa ujala slova predsedníčka organizátorskej Slovenskej samosprávy v Huti Rozália Farkašová, ktorá informovala o priebehu podujatia. Ako poznamenala, v tomto roku sa neuskutoční súťaž v rúbaní dreva, ale pre účastníkov pripravili malý kvíz: zástupcovia všetkých prítomných osád mali za pomoci miestnych drevorubačov pripraviť stoličky. Súťaž sa však uskutočnila až po kultúrnom programe, v ktorom rad-radom vystúpili kultúrne telesá, aby predviedli to najkrajšie z klenotnice slovenskej spevnej kultúry spod Pilíša. Na javisku sa vystriedali pávie krúžky z Hute, Mlynkov, Čívu a Kestúca. Zo Santova tentoraz neprišli, lebo v ten deň sa aj u nich konalo podujatie, ale do Hute prišla delegácia Slovákov zo Senváclavu, Pomázu a Pilíšskej Čaby. Čabania prišli na čele s predsedom tamojšej slovenskej samosprávy Júliusom Kučerom a spolu s predstaviteľmi spriatelenej obce zo Slovenska Veľkého Lapáša, ktorých viedol starosta Ján Medáček. Zo vzdialenejšieho Orosláňu zavítala do Pilíša predsedníčka slovenskej samosprávy Alžbeta Szabová, keďže, ako nám prezradila, udržiavajú dobré styky s pilíšskymi Slovákmi.
Po kultúrnom programe čakal prítomných obed, účastníci si mohli vybrať perkelt z diviaka alebo z hovädzieho mäsa. Ako nás informovala predsedníčka slovenskej samosprávy, diviaka dostali ako sponzorský dar od lesného hospodárstva v Pilíši.
Po obede sa rozbehla už spomenutá súťaž. V pravidlách bolo iba toľko, že stolička sa má skladať zo štyroch častí: zo sedadla a troch nôh. Vyhral ten, kto najďalej dovidel, keď sa postavil na svoju stoličku. Súťažili zástupcovia všetkých zúčastnených osád bez ohľadu na vek a pohlavie. Každý to vyriešil inak: našiel sa taký dobrodruh, ktorého sedadlo bolo okolo
Počas prípravy sa všetci naozaj schuti zasmiali na rôznych nápadoch a potom pokračovali v družnej debate až do večera, keď sa rozchádzali v nádeji, že sa o rok znova stretnú v Huti, ktorá vtedy oslávi 725. výročie založenia obce.
(ef)