Osvetové stredisko P. Vajdu v Sarvaši bolo v posledný septembrový víkend dejiskom veľkolepého kultúrneho podujatia. Slovenské osvetové centrum (SOC) tu usporiadalo tretie stretnutie slovenských folklórnych skupín a tanečných súborov Vo víre tanca pod názvom Naše korene.
K nepretržitej odbornej činnosti súborov je potrebné, aby sa každý štvrtý rok kvalifikovali. Sú však aj také kolektívy, ktoré prejavujú záujem o mienku odborníkov každé dva roky. Na podujatí sa zúčastnilo sedem umeleckých kolektívov, ktoré pestujú tradičnú slovenskú tanečnú kultúru. Prišli z okolia Pešti, zemplínskeho a dolnozemského regiónu a z povodia Galgy.
Vystupujúcich, porotu a prítomných milovníkov tanečnej kultúry privítala riaditeľka SOC Katarína Királyová. Zvlášť privítala vzácnych hostí – primátora mesta Michala Babáka, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika a riaditeľku sarvašskej slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova Zuzanu Medveďovú. Prví dvaja menovaní sa aj krátko prihovorili obecenstvu. M. Babák po privítaní účastníkov stretnutia navrhol, aby organizátori zvážili možnosť usporiadať podujatie v unikátnom prostredí neďalekého vodného divadla. Ako povedal, aj týmto naznačuje svoje potešenie z podujatia a že s ním ráta aj v budúcnosti. Na záver všetkým poprial príjemnú zábavu a osožné rady od poroty. Podujatie otvoril J. Fuzik, ktorý vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť pestovania a šírenia ľudovej kultúry, tradícií našich predkov. Ako dobrý príklad uviedol jedného z účastníkov programu Folklórny spolok Lipa, ktorý v predošlý deň vystúpil na Dni otvorených dverí v Celoštátnej cudzojazyčnej knižnici a deň po sarvašskom vystúpení cestoval naspäť do Budapešti, aby sa predstavil na Festivale národností Maďarska v Klube Gödör pri príležitosti blížiaceho sa sčítania obyvateľov. V tejto súvislosti upozornil prítomných na dôležitosť hlásenia sa k našim koreňom. Na záver príhovoru taktiež poprial divákom, aby sa dobre cítili, a účinkujúcim, aby im hodnotenie poroty pomohlo v ďalšom kvalitatívnom raste.
Pred samotnými vystúpeniami sa slova opäť ujala K. Királyová, aby sa podelila s prítomnými o zopár myšlienok ohľadom tanca. SOC pravidelne usporadúva odborné semináre, konferencie a mládežnícke národnostné tanečné tábory, kde sa účastníci majú možnosť venovať tradičnej kultúre Slovákov v Maďarsku pod vedením odborníkov. Motiváciou k tomu je presvedčenie, že „nie tradícia potrebuje, aby sme ju zaradili do nášho každodenného života, ale predovšetkým my ju potrebujeme, aby sme mohli žiť plnohodnotný život.“ Ako povedala, tí šťastnejší mali ešte možnosť zažiť na vlastnej koži tradičnú dedinskú svadbu, zábavu po púti, alebo napr. na Veľkú noc, mnohí však o nich iba počuli. Z toho potom pramení túžba pátrať po tradíciách predkov, naučiť sa piesne, ktoré kedysi dávno spievali, či napodobňovať ich pohyby. „Časom zistíme, že tanec nás otrávil do takej miery, že sa mu už nevenujeme len v sále... Začneme žiť tancom, čo ten, kto sa tancu nevenuje, možno ani nechápe.
Veď čo je tanec?
Preukrutný tyran a najväčší sebec,
platíme zaň celým svojím životom,
čo tisíckrát oľutujeme...
A predsa, keď sa nás opýtajú, ktorá bola naša najkrajšia romanca,
odpoveď znie: tanec.
A stratí sa z našej pamäti každý deň,
keď sme aspoň raz netancovali!“
Po úvodných myšlienkach a citáte od Nietzscheho nasledovali informácie technického charakteru. Cieľom stretnutia bolo predstavenie tradičnej tanečnej kultúry Slovákov v Maďarsku, hodnotenie porotou odborníkov a poskytnutie odborných rád. Členmi poroty boli profesor hudby Lajos Pál, bádateľ ľudového tanca Dr. László Felföldi, pedagóg tanca Ondrej Csasztvan a choreograf zo Slovenska Ervín Varga. Porota hodnotila jednotlivé telesá podľa kritérií: autentickosť, folklórna hodnovernosť, súzvuk spevu a hudby, javisková podoba, choreografické spracovanie a úroveň predstavenia. Za folklórnu hodnovernosť mohol každý člen poroty udeliť po 10 bodov, za každé ďalšie kritérium maximálne po 5 bodov. Zlatú kvalifikáciu mohla dostať skupina, ktorá dosiahla 101 alebo viac bodov, za 81 až 100 bodov sa udeľovala strieborná a do 80 bodov bronzová kvalifikácia. Po odznení týchto dôležitých a motivujúcich informácií bolo všetko pripravené na prezentáciu kultúrnych programov.
V prvom bloku sa postupne predstavili štyri folklórne súbory oživením rôznych tradícií. Pred jednotlivými vystúpeniami odzneli stručné informácie o danom kultúrnom telese, o jeho histórii, dosiahnutých úspechoch a zakladateľoch, resp. vedúcich. Ako prvý sa predstavil Folklórny súbor Kvietok z Kerepešu s veselou scénkou z prostredia krčmy za hudobného sprievodu kapely Kóborzengő z Budapešti. Furmička z Čemeru sprevádzaná kapelou Galga, hudobnou zložkou Maďarského štátneho ľudového tanečného súboru, priniesla na prehliadku ukážku ich tradičného katolíckeho putovania. S cirkevnými tradíciami – zvykmi od Marka po Petra a Pavla - sa prezentovali aj členovia Folklórneho súboru z Pišpeku sprevádzaní pišpeckou kapelou Bálint a jeho banda. Blok uzavrel Ženský spevácky zbor Rozmarín z Baňačky, ktorý predviedol obecenstvu a porote tradičné miestne priadky.
Po polhodinovej prestávke nasledoval druhý blok pozostávajúci z choreografií tanečných skupín. Ako prví sa roztancovali členovia Národnostnej tanečnej skupiny z Veľkej Tarče sprevádzaní kapelou Galga. Do Sarvaša priniesli tance zo slovenských osád z okolia Pešti. Choreografiou zostavenou zo zemplínskych tancov s názvom „Zemplín bez hraníc“ sa prezentoval Folklórny spolok Lipa z Budapešti, do tanca hrala kapela Kóborzengő. Prehliadku uzavrel domáci Tanečný úbor Tešedík sprevádzaný do tretice kapelou Galga.
Po večeri si účastníci mohli vychutnať predstavenie Folklórneho súboru Hornád z Košíc, pre ktorý SOC pripravila zájazd po rôznych Slovákmi obývaných regiónoch Maďarska. Deň predtým sa košickí tanečníci predstavili v pilíšskom Santove, kým nasledujúci deň mali naplánované vystúpenie v Ečeri. Ešte predtým však po sarvašskom vystúpení spoločne s kapelami Galga a Bálint a jeho banda hrali do tanca aj na večernom Slovenskom tanečnom dome, ktorý svojou prítomnosťou poctil aj generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo. Verejné odborné hodnotenie programov sa konalo na druhý deň predpoludním. Zlatú kvalifikáciu získali folklórne telesá z Kerepešu, Čemeru, Pišpeku a domáceho Sarvašu, striebornou sa môžu pýšiť skupiny z Baňačky, Veľkej Tarče a Budapešti.
Zlatko Papuček