Logo

Po stopách Jozefa Maximiliána Petzvala

Kategória: Kultúra

 

Členovia Slovenskej samosprávy Nového Budína sa v septembri zúčastnili na piatom doškoľovaní na Slovensku.

Dvojdňový program absolvovali predsedníčka zboru Ildika Klauszová Fúziková, členovia Katarína Spiryová, Katarína AszódiováLevente Galda a predsedníčka Slovenského spolku Identita Karola Klauszová.

Slovenskí poslanci najprv navštívili cintorín vo Schwechate, kde odpočíva slávny fyzik a matematik Jozef Maximilán Petzval. Rodák zo Spišskej Belej, zakladateľ fotooptiky ukončil stredoškolské štúdiá na Kráľovskej akadémii v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na Kráľovskej univerzite v Pešti, absolvoval filozofickú fakultu, kde ho roku 1831 vymenovali za adjunkta na katedre fyziky. V roku 1832 obhájil doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na Peštianskej univerzite. Od roku 1837 pôsobil na Viedenskej univerzite, kde 40 rokov prednášal matematiku. Od roku 1849 bol členom Akadémie vied vo Viedni a od roku 1873 bol aj členom Uhorskej akadémie vied. V Novom Budíne, teda v XI. obvode Budapešti, je po ňom pomenovaná ulica a nachádza sa tu aj pamätná tabuľa, pri ktorej organizuje tamojší slovenský zbor každý rok pri príležitosti výročia jeho narodenia slávnosť.

Po pietnom akte sa členovia slovenskej samosprávy vybrali do Svätého Jura. Po spoločnej večeri v Bratislave si v novej budove Slovenského národného divadla pozreli premiéru baletu Malý princ. Na druhý deň po účasti na svätej omši sa členovia slovenského zboru zišli na vysunutom zasadnutí, na ktorom prerokovali tohoročné aktivity zboru, vrátane jeho finančnej situácie. Prijali rozhodnutie, že v tomto roku usporiadajú adventné multikultúrne stretnutie spolu s Nemeckou samosprávou Nového Budína 3. decembra v Kostole Svätej Trojice v Kelenvölgyi (1116, Budapest, Kecskeméti J. u. 16-20). Podujatie bude zároveň verejným zasadnutím oboch samospráv.

Po úspešnom zasadnutí pred odchodom domov si členovia slovenského zboru pozreli pamätihodnosti hlavného mesta našej materskej krajiny.

L. Galda (ef)