Logo

Ako Slováci varili gance a žgance

Kategória: Kultúra

V priestoroch divadelnej sály Slovenského inštitútu v Budapešti sa koncom septembra uskutočnil literárno-kulinárny večer pod názvom Ako Slováci varili gance a žgance. Pokrmy Slovákov v Maďarsku priblížili maďarskému publiku hostia večera – literárny historik, prekladateľ Karol Wlachovský, známa maďarská gastronómka a novinárka Júlia Franková a riaditeľ hotela Fiume v Békešskej Čabe, známy gastronóm Martin Vozár.

 

Prítomných v mene organizátorov privítala riaditeľka inštitúcie Jana Tomková. – Tradičná slovenská kuchyňa prišla do našej inštitúcie v podobe receptárov. Dnes vám predstavíme dve publikácie, v ktorých sú slovenské špeciality. Zaujímavosťou večera je kniha Jána Babilona z roku 1870 pod názvom Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči, - povedala a zvlášť pozdravila veľvyslanca SR v Maďarsku Petra Weissa a jeho manželku, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika a delegácie z Jače, Pilíša a zo Slovenského Komlóša.

 

Karol Wlachovský predstavil prítomným prvý slovenský receptár majstra kuchára. Ján Babilon sa vyučil za kuchára a pôsobil v Pešti ako majiteľ reštaurácie. Vyše 20 rokov zhromažďoval recepty a poznatky z gastronómie, ktoré zhrnul do prvej slovenskej kuchárskej knihy. Jeho publikácia obsahuje vyše 1500 receptov s osobitným zreteľom na slovenskú kuchyňu. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči sa zrodila prvýkrát v roku 1870, neskôr vyšla vo viacerých vydaniach. Ján Babilon s odbornými článkami z oblasti gastronómie prispieval aj do časopisu Obzor (1871). Bol mecénom slovenského národného života v Pešti.

Po slovách Karola Wlachovského prítomných s príbehmi zo svojho života zabával známy gastronóm, riaditeľ hotela Fiume v Békešskej Čabe Martin Vozár. Ako povedal, kniha Organizácie komlóšskych Slovákov Komlóšske pochúťky je mu blízka preto, lebo recepty, ktoré v nej figurujú, sú mu známe z detstva.

 

Chýrna gastronómka Júlia Franková porovnávala receptáre, ktoré sú podľa nej základnými dielami slovenskej sedliackej kuchyne. Dôležité sú preto, lebo v dnešnej dobe ľudia potrebujú siahať ku koreňom, chcú variť také jedlá, ako ich mamy a staré mamy.

Záverom podujatia sa predstavili ženy oblečené do krojov z Jače, Pilíša a Slovenského Komlóša. Jačianky priblížili účastníkom akcie gancu (zemiaky s tvarohom a so smotanou), ktorú podávali kedysi na večeru. Pilíšanky priniesli na ukážky tvarohovo-kôprové buchty. Komlóšanky podávali orechové a jablkové koláče, domáce zákusky, studienky (kysnuté cesto) a vynikajúcu klobásu.

Andrea Szabová Mataiszová