Nové Mesto pod Šiatrom poznajú len príslušníci slovenskej národnosti. Totiž po maďarsky sa mesto volá Sátoraljaújhely. Kto v súčasnosti sleduje dianie v tomto prihraničnom meste v severovýchodnom kúte našej krajiny, ten vie, že tohto roku oslavuje 750. výročie svojho založenia.
Tým čitateľom, ktorí o tom nevedia prezradím, že kráľovské výsady dal mestu kráľ Štefan V., syn Belu IV., v roku 1261. Obyvateľom mesta to pripomína i socha sediaceho kráľa pred historickou budovou piaristického kostola a Gymnázia Lajosa Kossutha na Kazinczyho ulici. Mesto počas histórie prežilo svoj rozkvet i pád. Najväčší rozmach nadobudlo počas zastávania ústredného postavenia v bývalej zemplínskej stolici. V tom období tu pôsobili Ferenc Kazinczy aj Lajos Kossuth.
Viac než na podrobnú analýzu histórie tohto mesta, v ktorom od roku 1998 pôsobí slovenská menšinová samospráva, sa chcem zmieniť o týždňovom programe pod názvom Novomestské dni (Újhelyi Napok). Je to séria kultúrnych podujatí, organizovaných pri príležitosti Dňa mesta. Nariadenie miestneho zastupiteľstva z roku 1997 hovorí aj o udeľovaní rôznych vyznamenaní. Na Deň mesta pripadá udeľovanie Ceny verejnej úcty osobe, resp. kolektívu, ktorí si získali verejné uznanie za prácu vykonanú v oblasti priemyslu, poľnohospodárstva, obchodu a cestovného ruchu.
Členovia slovenskej samosprávy mali veľkú radosť, keď túto cenu dostala dlhoročná predsedníčka tohto zboru Anna Bačkaiová. Z rúk primátora mesta Pétera Szamosvölgyiho ho pani predsedníčka prevzala 24. septembra 2011 za prítomnosti štátneho tajomníka Ministerstva národných zdrojov Jánosa Halásza, dvoch parlamentných poslancov Richarda Hörcsika a Ferenca Ódora a početnej verejnosti.
Anna Bačkaiová sa narodila v obci Baňačka, dnes administratívnej časti mesta. Základnú školu skončila v rodnej obci a gymnázium v Novom Meste pod Šiatrom. Roku 1967 začala realizovať svoj sen stať sa zdravotnou sestrou, keď popri zamestnaní v miestnej nemocnici začala diaľkovo študovať sa strednej odbornej škole zdravotníckej. Pôsobila na chirurgickom oddelení vo funkcii hlavnej odbornej asistentky, a to až do odchodu do dôchodku v roku 1995.
Bez práce však nezostala ani potom. Na čele miestnej slovenskej samosprávy stojí od jej začiatkov. V rokoch 2002-2006 vykonávala funkciu menšinovej poslankyne v mestskom zastupiteľstve. Práve v tom období odovzdali do prevádzky rekonštruovanú budovu kultúrneho domu v Baňačke, ktorá je dnes sídlom niekoľkých občianskych organizácií, medzi nimi aj slovenských. Anna Bačkaiová sa v roku 2004 stala vedúcou Regionálneho kultúrneho strediska Slovenského osvetového centra v Baňačke. Jej pričinením sa v tejto mestskej časti na folklórnych a cirkevných stretnutiach vystriedalo mnoho kultúrnych telies. Celoštátna slovenská samospráva ju poverila prípravnými prácami a neskôr vedením Oblastného domu zemplínskych Slovákov. V tomto pôvodnom bohatou národopisnou zbierkou preplnenom dome milým slovom, nekonečnou trpezlivosťou sprevádza návštevníkov a rozpráva im o časoch minulých. Anna Bačkaiová je častým hosťom aj v novomestskej slovenskej škole. Žiaci ju oslovujú teta Annuška a majú ju za členku učiteľského zboru.
A. Bačkaiová je zakladajúcou členkou ženského speváckeho zboru Rozmarín, ktorý toho roku ako 15-ročný získal ocenenie Za našu národnosť vo Veľkom Bánhedeši. Stará sa aj o vydavateľskú činnosť. V súčasnosti pracuje na vydaní DVD tohto súboru a národopisnej publikácie o obci Baňačka.
Neúnavná a vytrvalá práca Anny Bačkaiovej je príkladom pre mnohých z nás, preto mi na záver dovoľte aj v mene čitateľov nášho týždenníka popriať členke Valného zhromaždenia CSS veľa zdravia, šťastia a elánu do ďalších rokov !
(jk)